Toto konštatovanie je nespochybniteľné, lebo povodie Eufratu a Tigrisu boli na začiatku cesty vytvárania štátu s vlastnou politickou a spoločenskou víziou na blízkom a strednom východe (Arabský svet a Irán), na tom ďalekom to boli Čína a India, na severe kontinentu zase Rusko, v Amerike Brazília a okolité civilizácie a na začiatku cesty nášho druhu Homo z Afriky na všetky dnes známe kontinenty.
To je základ BRICS dnes už ekonomicky silnejšieho zoskupenia nezávislých štátov ako je nám na Západe dobre známe zoskupenie G7. Od včera do zajtra sa v Juhoafrickom Johannesburgu bude iste hovoriť a príjme sa stratégia prijímania ďalších členov, lebo o prijatie do tohto spoločenstva požiadalo ďalších 23 krajín z rôznych kontinentov. Predstavitelia uvedených krajín predpokladajú, že do roku 2030 bude väčšina pozemského HDP tvorená krajinami spoločenstva BRICS.
Tieto krajiny disponujú najkomplexnejšími materiálnym a energetickými zdrojmi a surovinami na našej planéte. Iste im bude patriť budúcnosť aj preto, že najmä v Číne a Rusku je vzdelávací systém už dnes vykazujú najlepšie výsledky zo všetkých krajín OSN a stávajú sa aj technickými a technologickými (spolu s Indiou a Brazíliou) lídrami Sveta. Logicky nepristúpili na model vzdelávania nahradzujúci tzv. sociálnu inklúziu a rovnako nepristúpili na to aby veda bola súťažou komerčných rebríčkov publikovania a kooperačných citácií s cieľom dosiahnutia vyšších kariérnych mét a platov, ale veľmi často bez čitateľov a aplikačných prepojení s reálnou praxou.
Toto je vskutku onen civilizačný progresivizmus a nie ten neoliberálny (americký/európsky), oportunistických rasových (black matter), sexuálnych a pohlavných menšín odporujúcich prírodným zákonitostiam a potrebám (s definovaním nikdy a nikde reálne existujúcich pohlaví).
Bohužiaľ za posledných viac ako 30 rokov sme vlastnou vinou spadli do kategórie dementných ľudí s veľmi obmedzenými znalosťami, veľmi málo prispôsobivým životným spôsobom založeným na neudržateľnej spotrebe, s arogantným odporom voči skutočne tvorivej a užitočnej práci. Dnešní mladý ľudia si ani len nevedia predstaviť život inak, ako tak že na nich (ako lepšo-ľudí) bude niekto menej cenný ako oni produktívne pracovať, oni tí namyslení sediaci úradníci a manažéri, ktorí si svoje miesta vysedeli + vy-mlčali + vy-klamali + vybavili po známosti, s nenávistnou mentalitou ku všetkým intelektuálne aj manuálne schopnejším jedincom spoločenstva ľudí.
Keď som bol mladý, veľa sa hovorilo o čase po roku 2000, ako o vysnenej tvorivej a intelektuálnej spoločnosti s doslova kozmickým dosahom. Dnes sa náš euro/americký svet rúti do stratena, nie svetelnou ale neustále sa zvyšujúcou rýchlosťou. Svet nikdy nadlho nepatril namysleným lenivcom vyčleňujúcich sa indivíduí „pozerajúcich sa“ na svet vôkol zvysoka a s nenávistným dešpektom vyvolených.
Nie sme vyvolení ani lepší ako amazonskí či iní pôvodní obyvatelia všetkých pozemských kontinentov. Oni vedia byť šťastní aj bez bohatstva a my sme nešťastní s bohatstvom. Kto má väčšiu perspektívu prežitia?
Napísal: Peter Ponický Lošonci
Celá debata | RSS tejto debaty