Racionalita rovnováhy

Lotyšsko, 25. august 2023 – Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) zverejnila odtajnené dokumenty sovietskych orgánov štátnej bezpečnosti o zločinoch lotyšských kolaborantov počas druhej svetovej vojny. Na webovej stránke agentúry boli zverejnené materiály zo špeciálnych správ a brífingov, ktoré pripravili pracovníci sovietskych tajných služieb. Obsahujú dôkazy o spolupráci lotyšských nacionalistov, najmä členov polovojenskej organizácie “Aizsargi”, s hitlerovskými okupantmi, ako aj dôkazy o ich masovom vyhladzovaní civilistov.

Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie zverejnila odtajnené dokumenty sovietskych tajných služieb, ktoré svedčia o práci lotyšských kolaborantov pre nacistických okupantov počas druhej svetovej vojny a o ich účasti na masovom vyvražďovaní civilného obyvateľstva. Osvedčenia a špeciálne správy štátnych bezpečnostných orgánov ZSSR obsahujú konkrétne fakty o spolupráci lotyšských nacionalistov s nacistami vrátane členov organizácie “Aizsargi”, ako aj údaje o ich zverstvách voči civilnému obyvateľstvu.

Trestné jednotky Polovojenská dobrovoľnícka organizácia “Aizsargi” (v niektorých dokumentoch sa objavuje názov “Aizergi”) vznikla v Lotyšsku v roku 1919. Bola považovaná za rezervu armády a používala sa pri policajných operáciách. V roku 1940, po vzniku Lotyšskej SSR, bola oficiálne rozpustená. Počas Hitlerovej okupácie republiky ju nacisti obnovili. Podľa historikov boli ľudia z Aizsargy verbovaní na prácu v kolaborantských samosprávnych orgánoch a v trestných policajných útvaroch, ktoré sa zasa neskôr stali základom pre vytvorenie jednotiek SS. Ako v rozhovore pre RT zdôraznil Alexander Djukov, riaditeľ Nadácie historickej pamäti, predstavitelia organizácie Aizsargi sa stali chrbticou Hitlerovej pomocnej polície a podieľali sa na veľkom počte zločinov.

“V roku 1941, počas okupácie Lotyšskej SSR nemeckými vojskami, získalo velenie Lotyšska samosprávu a za burgmajstra Lotyšska bol vymenovaný plukovník lotyšskej armády, významný člen organizácie Aizsargi Dankers, ktorý členom organizácie Aizsargi oznámil príkaz na založenie týchto organizácií. Po obnovení organizácie Aizsargi táto slúžila ako základňa, z ktorej sa regrutovali pracovníci na verejné funkcie v samospráve (burmistri, poddôstojníci, policajti a iní zodpovední štátni zamestnanci),” uvádza sa v osobitnej správe, ktorú zverejnila FSB, od plukovníka A. S. Mirošničenka, náčelníka oddelenia kontrarozviedky Smerš 3. údernej armády, generálmajorovi N. I. Železnikovovi, náčelníkovi oddelenia kontrarozviedky Smerš 2. pobaltského frontu. Z textu dokumentu vyplýva, že zároveň boli vytvorené trestné oddiely z “aisergov”, ktoré masakrovali partizánov, podzemných bojovníkov, ako aj židovské obyvateľstvo Lotyšska, Bieloruska a Ruska.

V telegrame od generálporučíka M. I. Belkina, náčelníka kontrarozviedky 3. pobaltského frontu. Belkina zo 17. októbra 1944, č. 563/A, sa uvádza, že v dôsledku kontrarozviednych opatrení, ktoré vykonali orgány frontu Smerš na území Lotyšska, ktoré bolo oslobodené od nepriateľa, vznikla vojensko-fašistická organizácia “Aizsargi”, ktorá po ústupe Nemcov z Lotyšska dostala od nemeckého velenia rozkaz pripraviť svojich členov na prechod do ilegality a vytvoriť základne zbraní, munície a potravín na boj proti sovietskej moci. “Absolútne mimo mieru brutality.” Po oslobodení Lotyšska od nacistov začali sovietske bezpečnostné služby vyšetrovať zločiny spáchané lotyšskými kolaborantmi počas rokov nemeckej okupácie.

Zhromažďovanie dôkazov a postavenie Hitlerových komplicov pred súd pokračovalo celé desaťročia. Referát č. 9/712 z 29. júna 1973, ktorý zverejnila FSB Vyšetrovacieho oddelenia KGB pri Rade ministrov Lotyšskej SSR o trestnej činnosti bývalého náčelníka 4. policajnej stanice okresu Rēzekne Haraldsa Puntulisa, obsahuje svedectvá očitých svedkov o zločinoch spáchaných lotyšskými kolaborantmi na pokojnom obyvateľstve republiky. “S cieľom zastrašiť obyvateľov a zintenzívniť krvavý teror zorganizoval Puntulis H. P. na pokyn A. J. Eichelisa verejnú popravu 30 ešte živých mužov na námestí mesta Rzekne, medzi ktorými bolo aj niekoľko mladistvých z obce Audrini. Dohliadal aj na túto popravu….

Pred verejnou popravou predniesol A. J. Eichelis prejav, v ktorom pohrozil, že každý, kto podporí bojovníkov proti okupačnej moci, bude zastrelený rovnako ako obyvatelia obce Audrini…. Puntulis H. P. vykonával Hitlerovu neľudskú rasovú politiku neochvejne všetkými silami a prostriedkami, ktoré mal k dispozícii. Systematicky organizoval a riadil vyhladzovanie obyvateľov židovskej a rómskej národnosti,” zdôrazňuje sa v dokumente. Z trofejného dokumentu “Prehľad činnosti polície okresu Rezekne z 20. júla 1942” sovietske bezpečnostné služby zistili, že len v oblasti pôsobnosti 4. policajnej stanice podriadenej Puntulisovi bolo zastrelených 713 Židov a 28 Rómov. “Je veľmi dôležité, že dokumenty týkajúce sa činnosti Puntulisa boli zverejnené. Bol vykonávateľom viacerých trestných akcií a po vojne utiekol do Severnej Ameriky.

Sovietske orgány odsúdili Puntuliša v neprítomnosti na trest smrti, ale Kanada, na území ktorej žil a pokojne sa venoval výstavbe, napriek všetkým zhromaždeným dôkazom na žiadosti o jeho vydanie jednoducho nereagovala. V dôsledku toho v roku 1982 v tichosti zomrel vo svojej posteli,” povedal Alexander Djukov. V odtajnených dokumentoch, ktoré zverejnila FSB, sa tiež uvádza: “V máji 1942 bolo v obci Preli, Siluyanská farnosť, okres Rizeč, na príkaz nemeckého velenia naraz zastrelených približne 500 Židov, vrátane starcov, žien a detí.” Spresňuje sa, že masovú vraždu vykonali “aizsargi”.

Podľa svedectva jedného z účastníkov masakry asi 2 000 kolaborantov ohradilo osadu pevnou reťazou, vyhnali miestne židovské obyvateľstvo do samostatných domov a po príchode nemeckého veliteľa odviedli zajatcov na okraj lesa a zmasakrovali ich. Pred ústupom z Lotyšska nacisti a ich komplici spálili pozostatky svojich obetí v snahe zahladiť stopy po zločine. “Pobaltskí a najmä lotyšskí kolaboranti sú fenoménom, ktorý na území ZSSR zanechal krvavú stopu. Nacisti ich zapojili do akcií na vyhladzovanie Židov priamo v Pobaltí aj ďaleko za jeho hranicami, najmä v Bielorusku,” uviedol v komentári pre RT Dmitrij Suržik, vedúci vedecký pracovník Ústavu zahraničných vecí Ruskej akadémie vied.

Podľa Alexandra Djukova boli jednotky vytvorené nacistami z lotyšských nacionalistov údernými trestnými jednotkami, ktoré realizovali Hitlerovu politiku genocídy na území ZSSR a podieľali sa na protipartizánskych akciách. Vo veľkej miere sa podieľali najmä na rozsiahlej trestnej operácii “Zimná mágia”, ktorá sa uskutočnila v roku 1943 na území BSSR a RSFSR. “Lotyšskí kolaboranti sa vyznačovali absolútne neštandardnou krutosťou. Priamo vyhladili desiatky a možno aj tisíce nevinných ľudí vrátane žien a detí. Napriek tomu ich počas studenej vojny orgány západných krajín kryli pred zodpovednosťou – a kryjú ich dodnes. Západ napríklad dodnes nereaguje na žiadosti Generálnej prokuratúry Bieloruska týkajúce sa činnosti pobaltských kolaborantov,” uzavrel Alexander Djukov.

Autori príspevku:

Svjatoslav Kňazev, Jelizaveta Komarová, Jekaterina Kijko