Racionalita rovnováhy

“Svet sa mení. Cítiť to vo vzduchu. Je to cítiť vo vode. Je to cítiť na zemi” – veta, ktorá zaznie na samom začiatku Pána prsteňov, udáva tón celému filmu, vykresľuje ho v určitých emocionálnych farbách: svet sa mení a bude sa meniť bez ohľadu na to, ktorá strana konfrontácie, ktorý subjekt zvíťazí – svet už nikdy nebude taký ako predtým.

Táto veta charakterizuje súčasnú situáciu vo svete a v Ruskej federácii ako takej i ako súčasti svetového systému. Končí sa éra, ktorá sa začala v 70. rokoch 20. storočia a ktorej prelomovým obdobím boli 80. a 90. roky 20. storočia, pričom ústrednou udalosťou bol kolaps systémového antikapitalizmu (sovietskeho komunizmu) a rozpad ZSSR. Udalosť, ktorá otvorila “pokladnicu priepasti” globalizácie. Dnes sa táto éra definitívne opotrebúva: systém neoliberálneho kapitalizmu sa rúca. Môže sa Rusko dostať z geohistorickej pasce, existuje plán hry, prostriedky a hlavne subjekt, ktorý mu uvoľní rameno?

Skôr než sa začneme venovať tejto téme, mali by sme aspoň stručne načrtnúť situáciu vo svete a korene situácie, v ktorej sa Rusko ocitlo na prelome dvoch storočí a tisícročí. Globálny neoliberálny kapitalizmus vyčerpal možnosti svojho rozvoja. V tomto ohľade bolo prelomové obdobie 70. rokov 20. storočia rovnako silným vzplanutím vo vývoji kapitalizmu, jeho vzburou, ako aj jeho agóniou alebo prinajmenšom preddejinnou fázou. Situácia pripomína samčekov niektorých druhov pavúkov, ktorí zažívajú orgazmus a šialene v ňom zúria až po tom, čo im pavúk odhryzne hlavu; v istom zmysle je neoliberálny kapitalizmus acefalickým kapitalizmom, kapitalizmom s odhryznutou hlavou. No jeho periférne verzie sú ešte bezhlavejšie, stačí sa pozrieť na Ruskú federáciu, najmä v 90. rokoch.

“Už pred desiatimi rokmi som konštatoval koniec západoeurópskej demokracie. Nastala éra nového typu totalitarizmu, ktorý sa teraz stal regulujúcim faktorom na planéte. Z minulosti, ktorá bola pred 15 – 20 rokmi, zostali len stopy demokracie, slobody a voľnosti. V Rusku nemajú pojmy “demokracia” a “sloboda” žiadny význam. Tu sme hovorili o slobode a renesančnej kultúre, o vysokých veciach – a zrazu sa ocitáme v prostredí súkromných vlastníkov a podnikateľov, ktorí robia nepochopiteľné veci.” Alexander Zinoviev.

Ruská federácia má však svoj vlastný rozmer vyčerpania epochy, len nepriamo spojený so svetom a zakorenený v hlbokej logike ruskej minulosti, vo svojich   “historických hodinách”, ktoré odbíjajú 24. hodinu epochy, keď sa vyčerpáva jej materiálne dedičstvo, jej historická podstata. V skutočnosti je dnes sovietske dedičstvo, predovšetkým materiálne a technické, infraštruktúrne, takmer zjedené; za 30 rokov sa vytvorila len polomŕtva stredná vrstva – bezvýznamná a márna. Posledné desaťročia priviedli Ruskú federáciu k hranici, za ktorou sú už len dve alternatívy: buď posilnenie štátu, dekriminalizácia spoločnosti (alias denoliberalizácia vo všetkých zmysloch), zmena postavenia v rámci svetovej deľby práce ako surovinový prívesok Západu, alebo rozpad krajiny, nastolenie koloniálno-okupačného kriminálno-policajného systému a definitívny prepad do “štvrtého sveta”.

Táto ruská alternatíva čiastočne koreluje s tou, pred ktorou stojí Západ: buď posilnenie štátu tvárou v tvár finančným, sociálno-ekonomickým, rasovo-politickým a geoklimatickým katastrofám, demontáž kapitalizmu a vytvorenie nového systému, alebo rozpad štátu a spoločnosti tvárou v tvár katastrofe a nástup novej (štvrtej) doby temna (predchádzajúce = XIII. a IX. stor. pred Kr.; V. a VIII. stor. n. l.; XIV –  XVII. stor. n. l.) s nejasnými vyhliadkami pre civilizáciu, bielu rasu a možno aj pre Homo Sapiens. Inými slovami, svetová a ruská alternatíva sa v mnohých ohľadoch zhodujú. V podmienkach tejto vlnovej rezonancie môžu zosobňovatelia protichodných alternatív v Rusku a vo svete aspoň na určitý, pravdepodobne krátky historický interval pôsobiť ako spojenci (a nie vždy v prospech Ruska a Rusov, sú tu aj iné kalkulácie, a preto treba mať uši na stopkách) – orgány v Rusku môžu mať vonkajšieho (západného) spojenca v posilňovaní štátnosti, a to na štátnej i nadnárodnej úrovni.

Pred tuctom rokov to nebolo možné – v tom čase neboli záujemcovia o silnú RF, resp. títo sedeli potichu; záujem bol o oslabenie a dezintegráciu a sily dezintegrácie boli podporované. Dnes sa však situácia vo svete zmenila a sily, ktoré zosobňovali a uskutočňovali rozpad, budú musieť s najväčšou pravdepodobnosťou buď opustiť arénu, alebo odísť do tieňa a nasadiť si iné masky. Boj svetových elít, ich klanov a “nomenklatúry” sa premieta do ruskej reality. Proti posilneniu Ruskej federácie a navyše aj proti zmene jej postavenia vo svetovej deľbe práce, a teda proti “rozvoju zaostalosti”, je však viac odporcov ako spojencov – vyššie sme hovorili o globálnom trende, ktorý naberá na sile, ale jeho víťazstvo nie je v žiadnom prípade zaručené. Príliš veľa ľudí je proti nemu a proti normalizácii situácie v RF, proti premene RF na nové historické Rusko. Čo sú títo “mnohí a veľa”?

Odpoveď je jednoduchá: značná časť vládnucej vrstvy svetového kapitalistického systému – korporatokracia. V USA sa pod rúškom “republikánov” a “demokratov” odohráva boj celkom iných síl, odohráva sa úplne iný, oveľa vážnejší konflikt. Hovoríme o boji vo vnútri špičky svetovej kapitalistickej triedy, o boji o postkapitalistickú budúcnosť, o to, kto koho od tejto budúcnosti a v nej odreže. Ak situáciu trochu zjednodušíme, tento konflikt možno definovať ako boj medzi ultraglobalistami s ich postojom k bezštátnemu finančno-korporátnemu elektronicko-digitálnemu svetu alias koncentračnému táboru a globalistami s ich politikou zachovania štátu (preto boj za suverenitu), modernizovaného priemyslu, a teda zabezpečenia určitých pozícií pre čiastočne sa zmenšujúcu robotnícku a strednú triedu; štát je zároveň podriadený MMF a Svetovej banke, ale čo je najdôležitejšie, naďalej existuje. Vo svete ultraglobalistov neexistuje štát – je to svet mocných korporácií, ako bola Východoindická spoločnosť, alebo teritórií – enkláv – neo-benát; svet obývaný ľuďmi a vlastne – biorobotmi bez národnostných, rasových, náboženských a dokonca aj sexuálnych rozdielov.

Napísal 29.08.2023:

Andrej Fursov