Racionalita rovnováhy

Napriek odstupu 40 rokov, sme v rovnakej situácii. Ako som to vyjadril v nadpise, individualizovali sme život, ale kontraproduktívne sme kolektivizovali vzdelávanie, teda to čo má na život pripraviť.

Dovolím si príklad tesára Jozefa z Biblie (Ježišovho otca). Ten pracoval sám, lebo staval malé bárky pre individuálnych rybárov. A v Ježišovom junáckom veku mu príliš nevadilo (lebo to nechýbalo biznisu), že mu syn príliš nepomáhal, toleroval to a na výčitky svojich zákazníkov na meškanie opráv, reagoval, že syn má inú robotu, chodí po okolí a premýšľa. Z tesárskeho remesla ho príliš nenaučil a spoliehal sa vediac či nie na Mesiášske proroctvo a Nebo na Zemi … potom. Rovnako ako on, sme sa mýlili (zámerne či dobrovoľne), že v tímovosti/skupine je záchrana slabších. To môže platiť ale len so zásadnými podmienkami.

Zámerne/účelovo parafrázujem, čo sa stane keď väčšina z tímov bude málo/slabo pripravených (hlúpych) členov. Bude stačiť keď bude takým vodca? Iba ak by všetku prácu vykonával za svoj kolektív sám a dobrovoľne svojou prácou zarobené peniaze rozdeľoval zvyšku tímu „darmošľapov“. Ale k tomu predsa táto spoločnosť nevedie. Je nastavená po Americky, na individuálny prospech!

Táto nezmyselná idea sa veľmi rýchlo uchytila aj u nás a školy pripravujú kolektívne neschopných absolventov, ktorí vo svoj neprospech využívajú individuálne ľudské právo byť hlúpym/nevzdelaným. Ale ako z nich vyrastú tímlídri, všetko dokonale zvládajúci? No nevzniknú. To ale znamená, že lídri budú rovnako málo pripravení/hlúpi ako bežný členovia pracovných skupín. Hurá, sme lepší ako Američania, zvládli sme to za polovičný čas.

Ale je tu jeden nezanedbateľný rozdiel, oni mali a majú predstih v tom, že do USA prúdili zo zvyšku Sveta zhruba storočie všetci čo chceli niečo dokázať a práve Amerika to múdro využila vo svoj aj ich prospech.

Sme v rovnakej situácii? Nie sme a nikdy nebudeme (už aj Amerike toto prvenstvo vytrháva z „rúk“ a iným spôsobom Čína), ten spôsob je práve individualizácia vzdelania a prospechu a kolektivizácia účinku vzdelania a spoločenský rast vďaka technike a technológiám, ktoré zvláda navrhovať a riadiť masa dobre pripravených odborníkov. Na rozdiel od minulosti, už dnes len výnimočne nájdete čínskeho študenta na americkej vysokej škole, sú totiž doma v Číne.

Aká je úloha školy? Aký je jedinec/indivíduum?

Už veľmi dlho vieme, že individuálne mentálne možnosti ľudí sú rôzne, a preto aj vzdelávacia schopnosť je rôzna. Vzdelávanie či sa nám to páči alebo nie, je individuálny proces realizovaný v kolektívnom prostredí. Toto je onen sociálny prínos (podobný tomu popisu čínskeho úspechu).

A kto potom zaistí tímové „parametre“ moderného človeka? No tí čo aj v minulosti. RODINA predovšetkým, lebo ona sa rozhodla mať deti a má túto zodpovednosť aj k sebe (rodičom o ktorých sa v prípade potreby postarajú deti / ako ďaleko to má k dnešnej pravde?), potom organizácie typu Junák, Skaut, Pionier a Náboženské obce.

Škola takto pripraví deti na život aj tým, že sa naučia citlivo vnímať hierarchické usporiadanie spoločnosti, ktorá je iba kópiou malých spoločností/tímov. A práve v škole je (by malo byť) najvyššou prioritou položiť základy hierarchizácie spoločnosti podľa znalostí a zručností (nie podľa známostí a postavenia rodičov).

Na konci sa vrátim k začiatku, k onomu americkému filmu o škole, školákoch a hlavne učiteľoch, malým citátom z neho.

Za známym učiteľom prišla mladá dospelá žena a doslova ho prenasledovala (dokonca aj na pánsky záchod). Chcela totiž vedieť ako je to možné, že jeden študent identifikovaný menom sa zaujíma o prácu a na úrade práce nedokáže vyplniť dotazník, lebo je analfabet. Prešiel s dobrými výsledkami základnou a strednou školou a nevie čítať a písať. Prečo naháňala Nolteho/učiteľa, lebo chcela vedieť ako je to možné? Ako je možné, že jeho žiak …? A on jej odpovedal, ale aj vy ste moja žiačka!

Nepripomína to starším učiteľom niečo z domova a domovov???