Racionalita rovnováhy

(Operation DAWN Update: A Vote Earned, not Given)

Autor: SCOTT RITTER

26. júl 2024

Zatiaľ čo Amerika zápasí s otázkou, kto zvíťazí v cirkuse s tromi kruhmi, ktorými sú prezidentské voľby v roku 2024. Čoraz viac sa hovorí o existenciálnej povahe týchto volieb a úlohe, ktorú zohrávajú jej dvaja dnešný kandidáti (predpokladaná kandidátka Demokratickej strany Kamala Harrisová a jej vyzývateľ, kandidát Republikánskej strany, Donald Trump). To čo generuje takúto charakteristiku týchto volieb je, že priviedli americký národ na okraj priepasti, kde sa rozhoduje o budúcnosti americkej demokracie ako inštitúcie. Tieto voľby nemôžu byť už viac stelesnením protikladov „politiky establišmentu DEI“ (Harris) verzus učebnicovej definície „populistického politického outsidera“ (Trump).

V mnohých ohľadoch nie je rétorika o kritickej povahe prezidentských volieb v roku 2024 prehnaná – pokiaľ ide o trvalú politickú životaschopnosť, stávky už nemôžu byť vyššie. Víťazstvo Harrisovej by účinne ukončilo hnutie MAGA (Make America Great Again – Urobme Ameriku opäť veľkou), pretože je to do značnej miery populistické cvičenie postavené na kulte osobnosti, ktorý obklopuje Donalda Trumpa, a v  ktorom sa väčšina ľudí zhodne, že vedie svoje posledné politické preteky. Trumpovo víťazstvo by však do politického mainstreamu prenieslo jeho viceprezidentského kandidáta J.D. Vancea, ktorý by dostal príležitosť získať „trón“ MAGA v roku 2028, čím by sa vytvoril potenciál pre 12 ročnú kandidatúru reprezentanta MAGA, ktorá by  veľmi dobre mohla znamenať koniec politiky establišmentu v Amerike, ako ju dnes poznáme.

Amerika prešla vo svojej 248-ročnej histórii mnohými prezidentskými súbojmi, v ktorých bola v stávke podstata národa. Prvý takýto hraničný súboj sa odohral v roku 1800, keď Thomas Jefferson porazil Johna Adamsa v pretekoch, ktoré doslova rozhodli o budúcnosti Spojených štátov tým, že ukončili konzervatívnu federalistickú politickú moc a nahradili ju demokraticko-republikánskou stranou. Víťazstvo Andrew Jacksona nad Johnom Quincy Adamsom v roku 1824 viedlo k opätovnému objaveniu sa federalistickej ideológie v podobe novej Demokratickej strany, ktorá vtedy zvíťazila nad Adamsom a republikánmi vo voľbách, ktoré slúžili ako základ pre vznik systému dvoch strán a dominuje americkej politike dodnes. Voľby v roku 1860, ktoré vyhral Abraham Lincoln, so sebou priniesli osobné rozhodnutia ľudí o živote a smrti, ktoré poháňali Ameriku do občianskej vojny. Sú to jediné americké voľby, ktoré možno skutočne opísať ako existenčné z hľadiska ich dôsledkov.

Ide o to, že bez ohľadu na to, čo ktokoľvek hovorí o roku 2024, zatiaľ čo o budúcom smerovaní americkej politiky sa rozhodne v novembri, existenčný osud Spojených štátov nie je v stávke. Ani osud „americkej demokracie“.

Prezidentské voľby v roku 2024 však priamo ovplyvňujú existenčné prežitie Spojených štátov, amerického ľudu a vlastne celého sveta, ale nie kvôli ich výsledku. Krutá realita je taká, že bez ohľadu na to, kto z dvoch hlavných kandidátov v novembri vyhrá, americká politika voči Rusku, najmä pokiaľ ide o jadrový postoj a kontrolu zbrojenia, je pevne nastavená na dosiahnutie rovnakého výsledku. A je to práve tento výsledok, ktorý spečatí osud celého ľudstva, pokiaľ sa nenájde spôsob, ako podnietiť kritické prehodnotenie základných politík, ktoré produkujú očakávaný výsledok.

Budúca Harrisovej administratíva je na dobrej ceste pokračovať v politike, ktorá sa zaväzuje k strategickej porážke Ruska, zníženiu prahovej hodnoty pre použitie jadrových zbraní v Európe, ukončeniu poslednej zostávajúcej zmluvy o kontrole zbraní (New START) vo februári 2026 a opätovnému rozmiestneniu rakiet stredného doletu do Európy, a to už v roku 2026.

Donald Trump medzitým ponúkol rétoriku, ktorá mnohých viedla k presvedčeniu, že ukončí konflikt na Ukrajine, a tým otvorí dvere lepším vzťahom s Ruskom. Táto politika je však založená na koncepte „jediného telefonátu“ medzi Trumpom a ruským prezidentom Vladimírom Putinom, kde ruský vodca pristúpi na Američanmi diktované podmienky týkajúce sa Ukrajiny, ktoré by zďaleka nespĺňali deklarované ciele ruskej politiky a cieľov v prebiehajúcej SVO (špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine). Trump dal jasne najavo, že ak Putin s neskloní jeho prianiam na Ukrajine, zaplaví Ukrajinu zbraňami, čo je v podstate Bidenova politika strategickej porážky Rusov na „steroidoch“. Bol to práve Trump, kto v roku 2019 odstúpil od zmluvy INF (o raketách stredného a krátkeho doletu) a ako taký uviedol do pohybu politické smerovanie, podľa ktorého sa americké zbrane INF v roku 2026 vrátia do Európy. Trump nie je fanúšikom zmlúv o kontrole zbraní – takže predstava, že by zachránil Nový START alebo ho nahradil novým zmluvným nástrojom je veľmi naivná.

Bez ohľadu na to, kto v novembri vyhrá spomedzi dnešných hlavných kandidátov, Spojené štáty sú perspektívne od roku 2026 na ceste k veľkej existenčnej kríze v konfrontácii s Ruskom v Európe. Opätovné zavedenie systémov schopných INF zo strany USA vyvolá odvetné nasadenie systémov INF schopných niesť jadrové zbrane zo strany Ruska, namieraných na Európu. V osemdesiatych rokoch 20. storočia, rozmiestnenie systémov INF USA a Ruskom vytvorilo vo svojej podstate destabilizujúcu situáciu, v ktorej jedna chyba mohla vyvolať jadrovú vojnu. Skúsenosti z cvičenia velenia a riadenia NATO (Able Archer ’83), ktoré sa uskutočnilo na jeseň 1983, svedčia o tejto realite. Sovieti interpretovali cvičenie ako krytie pre prvý jadrový útok NATO a uviedli jeho jadrové sily do stavu vysokej bojovej pohotovosti. Nebol priestor na chyby – jeden nesprávny odhad alebo nesprávny úsudok mohol viesť k rozhodnutiu Sovietskeho zväzu predísť tomu, čo považoval za bezprostredný jadrový útok NATO, čím by sa spustila totálna jadrová vojna medzi USA a Sovietskym zväzom.

Zmluva INF podpísaná v roku 1987 odstránila tieto destabilizujúce zbrane z Európy. Teraz však táto zmluva už neexistuje a zbrane, ktoré priviedli Európu a svet na pokraj zničenia v 80. rokoch, sa vracajú na európsky kontinent, kde predstavy o mierovom spolužití s Ruskom boli nahradené rétorikou podporujúcou nevyhnutnosť konfliktu.

Keď skombinujeme existenciu politického cieľa (strategická porážka Ruska), ktorý v spojení s politikou podpory ukrajinského víťazstva nad Ruskom predpokladá opätovné získanie fyzickej kontroly nad Krymom a štyrmi územiami „Novorosije“ (Cherson, Záporožie, Doneck a Luhansk), už máme recept na katastrofu, pretože táto politika by automaticky spustila ruskú jadrovú reakciu, (pretože doktrinálne by sa jadrové zbrane použili na reakciu na akýkoľvek nejadrový scenár) v ktorom je v stávke existenčné prežitie Ruska (strata Krymu a Nových teritórií Ruska je obdoba straty Texasu, Kalifornie alebo New Yorku – čo je doslova existenčná situácia).

Pridajte k tomu koniec kontroly zbrojenia, ako ju ešte dnes poznáme (vo februári 2026), keď vyprší platnosť zmluvy New START. Bidenova administratíva vyhlásila, že sa bude snažiť pridať nové jadrové zbrane „bez obmedzenia“, keď vypršia limity New START pre rozmiestnené zbrane – doslovná definícia pretekov v zbrojení, ktoré sa vymkli spod kontroly. Môžeme si len predstaviť, že Rusko by bolo nútené vyrovnať sa tejto aktivite prezbrojenia.

A nakoniec, nedávna dohoda USA a Nemecka o opätovnom rozmiestnení rakiet stredného doletu na európsku pôdu v roku 2026 a rozhodnutie Ruska odpovedať tejto akcii výstavbou a rozmiestnením vlastných rakiet stredného doletu, obnovuje samotnú situačnú nestabilitu, ktorá ohrozovala regionálnu a svetovú bezpečnosť v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia.

Keď sa na tieto faktory pozrieme v ich súhrne, neodvratným záverom je, že Európa bude čeliť existenčnej kríze, ktorá by mohla vyvrcholiť už v lete 2026. Potenciál použitia jadrových zbraní, či už zámerne alebo náhodne, je veľmi reálny a vytvára situáciu, ktorá prevyšuje kubánsku raketovú krízu z hľadiska rizika jadrovej vojny doslova rádovo.

Zatiaľ čo budúci jadrový konflikt by sa v Európe veľmi pravdepodobne začal, bude prakticky nemožné obmedziť použitie jadrových zbraní na európskom kontinente. Akékoľvek použitie jadrových zbraní proti ruskej pôde alebo územiu jeho spojenca, Bieloruska, by vyvolalo všeobecnú ruskú jadrovú reakciu, ktorá by viedla k všeobecnej jadrovej vojne.

Otázka, ktorej dnes Američania čelia, je – čo robiť s touto existenčnou hrozbou pre ich samotné prežitie.

Odpoveďou, ktorá je tu predložená, je posilniť svoj hlas v nadchádzajúcich prezidentských voľbách tým, že ho nespojíte s osobou alebo stranou, ale skôr s politikou.

Stručne povedané – podmieňte svoj hlas tým, že ho sľúbite kandidátovi, ktorý sa zaviaže uprednostniť mier pred vojnou a ktorý sa zaviaže, že prevencia jadrovej vojny – nie podpora jadrových zbraní, bude základným kameňom národnej bezpečnostnej politiky. Nevzdávajte sa svojho hlasu tým, že sa zaviažete ku voľbe kandidáta v tomto ranom štádiu – keď to urobíte, už na vás nezáleží, pretože kandidáti jednoducho obrátia svoju pozornosť na týchto neangažovaných voličov v snahe získať ich. Nechajte kandidátov získať váš hlas tým, že ho prepojíte s politickým postojom, ktorý odráža vaše základné hodnoty.

A v týchto voľbách by sa vaša základná hodnota mala sústrediť výlučne na podporu mieru a predchádzaniu jadrovej vojne.

Takýto politický postoj by bol postavený na základných pilieroch.

1. Okamžite ukončiť súčasnú deklaratórnu politiku Spojených štátov, ktorá artikuluje strategickú porážku Ruska ako primárny cieľ USA, a nahradiť ju politickým vyhlásením, ktoré robí z mierového spolužitia s Ruskom strategický cieľ zahraničnej a národnej bezpečnostnej politiky USA. Takéto presmerovanie politiky by nevyhnutne zahŕňalo cieľ prehodnotiť európske bezpečnostné rámce, ktoré rešpektujú legitímne obavy Ruska a Európy o národnú bezpečnosť, a zahŕňalo by potrebu neutrálnej Ukrajiny.
2. Zmrazenie opätovného nasadenia zbraňových systémov schopných INF do Európy spolu s ruskou dohodou o opätovnom zavedení zbraní schopných INF do svojho arzenálu s cieľom premeniť toto zmrazenie na formálnu dohodu, ktorá by bola dokončená vo forme zmluvy.
3. Záväzok spolupracovať s Ruskom na rokovaniach a implementácii novej zmluvy o kontrole strategických zbraní, ktorá sa usiluje o spravodlivé škrty v strategických jadrových arzenáloch oboch krajín, zníženie počtu jadrových zbraní, ktoré si každá strana môže ponechať v skladoch, a ktorá zahŕňa obmedzenia obrany proti balistickým raketám.
4. Všeobecný záväzok spolupracovať s Ruskom na overiteľnom a udržateľnom znižovaní jadrových zbraní na celom svete prostredníctvom multilaterálnych rokovaní.

Ja Scott Ritter budem spolupracovať s Geraldom Celentem, sudcom Andrewom Napolitanom, Garlandom Nixonom, Wilmurom Leonom, Maxom Blumenthalom, Anyou Parampil, Jeffom Normanom, Dannym Haiphongom a mnohými ďalšími, aby sme 28. septembra 2024 zorganizovali podujatie Operácia DAWN. 

Cieľom tohto podujatia bude priviesť čo najviac amerických občanov k tomu, aby spojili svoj volebný hlas s politickým postojom uvedeným vyššie, a potom využili tieto svoje postoje spôsobom, ktorý prinúti všetkých kandidátov na prezidenta formulovať politiku, ktorá spĺňa toto kritérium.

Tak by náš volič bojoval za šancu zachrániť demokraciu tým, že by sa jeho hlas vskutku počítal, v prospech záchrany Ameriky a sveta vytvorením možnosti odvrátiť jadrový konflikt, a to tak, že by kandidáti na prezidenta skutočne získali hlas amerického občana/voliča.

Preložil 27.7.2024 Peter Ponický Lošonci