Racionalita rovnováhy

V jednom rozhovore sa Ezra Klein opýtal Amerického systémového analytika jazyka (zámerne nepíšem jazykovedca v našom ponímaní tohto slova, lebo väčšinu života pracoval na MIT – Massechusettský technologický inštitút) Noama Chomskyho považovaného v USA za ľavičiara, či je anarchista.

Odpovedal vysvetlením ako ho chápe on, že anarchizmus je veľmi podobný altruizmu (nesebeckosti) a podobne ako iné politické prúdy háji štruktúru autority a svojej prípadnej nadvlády ako legitímne politické konanie extrémnym spôsobom (podobne ako autorita rodiča pre zaistenie bezpečnosti svojho dieťaťa). Čo iste nie je jeho spôsob. V 19. storočí robotníci/robotníčky (pracujúci za mzdu) mali svoju vlastnú predstavu proti zaužívanému monarchickému vládnutiu na pracovisku (prisvojovanie si práce iných), ktorú považovali za nelegitímnu autoritu (ich predstava spočívala v predstave, že pracovníci kontrolujú podniky v ktorých pracujú).

Inak povedané všeobecne platí, že legitímnymi sú také politické postupy, ktorých autoritu uznáme legitímnou. Ja považujem takýto logický postup za historicky oprávnený, čo umožňuje nepoužívanie starých šablón ani v politike (podobne ako v technike či technológiách). Samozrejme to otvára priestor pre profilovanie politiky podľa dobových priorít a spoločenských požiadaviek. Preto môže byť zavádzajúce niekoho označiť za politika podľa starých „politologických“ šablón (a médiá spolu so svojimi redaktormi sa to dodnes nenaučili, možno práve preto, že nie sú slobodné). Ako sa iste dozvieme štúdiom histórie, tak VEREJNÁ MIENKA bola vždy dôležitou súčasťou vytvárania mocenských štruktúr a vládnutia.

Zástancovia „slobody“ v obecnom slova zmysle si z viac ako polstoročnej súťaže s Marxovou ideou spoločenského systému, ktorý obráti váhy moci z bezmocných na neobmedzene mocných a z vládcov vytvorí nepriateľov spoločnosti, vzali za vlastné Leninovu najmocnejšiu zbraň politického zápasu, vytváranie modelovej verejnej mienky – PROPAGANDU, pre zaistenie politickej legitimity. Aj smutne známy nacizmus sa v mnohých smeroch učil od Ruských boľševických revolucionárov. Propaganda a silové prevzatie absolútnej moci boli tými určujúcimi zložkami ich politického charakteru. Oba systémy dopadli tak ako dopadli. Ak si z týchto historických skúseností vytvoríme politickú predikciu, tak súčasný propagandou „pumpovaný“ model fungovania spoločnosti nemôže byť dlhodobo udržateľný!

V porovnaní so zmienenými príkladmi, dnešná situácia je komplikovaná tým, že mimo vojensky riešených regulácií spoločenských a medzinárodných vzťahov máme tu ešte jednu „vojnu“ čo už začala, vojnu s prírodou. Takúto globálnu skúsenosť ľudstvo nemá a preto ani nie je pripravené na jej riešenie. Doteraz totiž všetky takéto lokálne krízy riešilo extenzívnym spôsobom, migráciou. Dnes už v podstate niet kam migrovať (ak nebudeme uvažovať o dočasnej ekonomickej migrácii), lebo skôr či neskôr všetky krajiny a všetky kontinenty budú musieť riešiť veľmi podobné ekologické problémy s nedostatkom čistej pitnej vody, stratou reprodukčnej schopnosti pôdy, erózie prostredia a vymieraním rastlinných a živočíšnych druhov.

Rovnako ako vždy v histórii, osvietení intelektuáli už desaťročia upozorňujú na toto nebezpečenstvo (Rímsky klub…), ale donedávna sme boli k ich upozorneniam nevidomí. Dnes už väčšinovo pripúšťame toto riziko, ale správame sa hlúpo ako vždy v histórii. Hľadíme spôsoby ako sa s tým popasovať bez straty autority, trhov, sociálnych vymožeností či vojenskej sily. Ale načo nám budú najdokonalejšie zbraňové systémy, ktoré vždy ničia biosféru Zeme (ktorá je už beztak neporovnateľná s tou úrodnou a životu nadmieru prívetivou z minulých geologických a historických období). Napriek tomu je faktom nebývalé globálne zbrojenie a prípravy na vojny, ktoré stojí nehorázne mnoho ľudského, materiálneho aj ekonomického a vedeckého úsilia a potenciálu.

SVET POTREBUJE „ANARCHISTOV“ ZÁCHRANY PLANÉTY A TVORSTVA a nebude ho možné zaradiť politicky ani vpravo ani vľavo, nakoľko ich systém riešení musí byť postavený na idei záchrany planéty a keďže bude v rukách ľudí tak aj jeho záchrany. Nadviažem na to čo som napísal v úvode. Úlohou tohto nového politického smerovania s maximalizáciou efektov účinnosti je v tejto chvíli vytváranie štruktúr politickej autority a legitímna príprava na nadvládu v prospech planéty a s podporou verejnej mienky. To neznamená zastavenie „života“ (ekonomického, sociálneho, politického), ale racionálny a v prospech veci programovaný rast (ako rozumne upozornil aj Chomsky), zastavenie manipulácie verejnej mienky v prospech neobmedzeného rastu a blahobytu v zlatej klietke materiálneho bohatstva. Nutnosťou je návrat k racionalite „starých vekov“, keď osvietení pozorovatelia (filozofi) pochopili možnosti využitia množstva a miery(číselnej sústavy, matematiky, funkcií a princíp rovnováhy a pravdepodobnosti tam kde nemáme dostatok relevantných a overiteľných dát). Ľudia/ľudstvo nikdy nemalo takú šancu pomôcť svojej budúcnosti matematikou, fyzikou (tj. vedou) a politikou ako dnes. Dnes môžeme riešiť skoro nekonečné rovnice s rozmanitými funkciami, ktoré budú rešpektovať vrchol súdobého poznania. Stačí tak málo a súčasne pre ľudstvo skoro nedosiahnuteľne veľa, spoločne riešiť spoločnú budúcnosť.

Lošonci