(…to čo predvádzajú dnešní politici je len konflikt, skôr deštrukčný…)
Toto nie je heslo, hoc možno tak vyzerá. Nebyť iného pohľadu na rovnakú „skutočnosť“ tak ešte dnes je stredom vesmíru Zem a Ptolemaios uznávaným mysliteľom. Ani jedno už nie je všeobecne rešpektovaným faktom. Dôvod je vlastne prozaický a spočíva v novo, inak či opakovane položeným otázkam samým sebe.
Odpovede ovplyvňuje množstvo rôznych faktorov, ale skoro vždy sa rodia v konflikte s inými či často i samým sebou. Dôležitý je onen „chrobák v hlave“, ktorý nahlodáva v pamäti uložené „sväté“ pravdy a postupne pripúšťa inú či iné možnosti.
Spomenul som si na to, po relatívne nedávnom stretnutí Amerického a Ruského prezidenta. Jednostrannosť je vždy škodlivá a bolo to vidieť aj v odpovediach prezidentov na otázky novinárov. Keď to napíšem veľmi zjednodušene – kto nepochopí že tzv. národné záujmy sú vše-etnické a teda súvisia s kultúrou a históriou ľudí ktorý vytvorili v priebehu 17. až 20. storočia tzv. politické národy (lebo štáty s etnickou vyhradenou „čistotou“ vlastne neexistujú).
Stačilo vlastne tak málo, aby niekto koho sa tento „problém“ týka odmietol „politickú korektnosť“ mlčania o niečom tabuizovanom a prijímania „ustanovených“ právd. Dnes už aj niektorí tí čo ešte „včera“ nepripúšťali hľadanie iných riešení, hovoria o hľadaní inej alternatívy ako sa s opakovanými „problémami“ vysporiadať či dokonca ich vyriešiť.
Konflikt neznamená hneď vojnu, hoc mnohí strašia práve tým. Tvorivý konflikt je vlastne spor riešený povedzme „civilizovaným“ spôsobom. Jedným z našich nástrojov, ktorým sa líšime od svojich evolučných predkov či pozemských biologických druhov je reč. Spolu s tzv. zdravým rozumom sú efektívnymi nástrojmi nie len dohody, ale predovšetkým strojcami nových konštrukcií riešenia. Ako nás učí história, tak silové riešenie status quo bývajú obyčajne explozívnym a tragickým riešením. Ale aj toto vieme už veľmi dávno, novým môže byť to, že si to konečne uvedomíme a žiadna strana sa nebude obracať k prozreteľnosti a svojim „bohom potvrdenej“ výnimočnosti.
V tejto chvíli ma napadá dialóg z filmu „Kráľovstvo nebeské“ medzi vodcom obrancov Jeruzalema a vodcom obliehajúcich moslimských vojsk, sultánom Saladínom: „Akú cenu má Jeruzalem? Žiadnu a napriek tomu Obrovskú.“ Rovnako ako dnes. Je to stále miesto, kde je celkom komplikované žiť, lebo jeho bohatstvo nie je v úrodnosti pôdy, dostatku vody a zelene plnej plodov. Jeho cena je čisto „virtuálna“, všetci účastníci konfliktu o prisvojenie si tohto miesta totiž nad bežnú ľudskú metriku kvality života nadraďujú jeho mystickú hodnotu Bohom vyvoleného pre židov, miestom vzkriesenia boha pre kresťanov a pre moslimov miestom kde prorok Mohamed spolu anjelom Gabrielom vstúpil na nočnú cestu nebom.
Je možné sa dohodnúť? Iste áno, ale jedinou možnosťou ako to dosiahnuť, je vízia budúcnosti a nie neustály návrat k mystickej minulosti. Napríklad aj problém migrácie je totiž dedičstvom minulosti, histórie plnej „omylov“.
Peter Ponický Lošonci
Celá debata | RSS tejto debaty