Všetky spoločenské systémy sa dostali a dostanú do tzv. saturovaného stavu naplnenia svojich možností, ako spoločenských tak aj ekonomických (tzv. Herakleitov zákon hovorí o tom, že každá spoločnosť/civilizácia podlieha svojmu vzostupu, teda to čo onú civilizáciu privedie na vrchol je aj príčinou jej krízy). To nesúvisí s inteligenciou, ale s inými vlastnosťami človeka, ako je chamtivosť, vypočítavosť, individualizmus napriek aj naprieč komunitami (kmeň ako spoločenstvo obrany aj ekonomického prospechu z deľby práce) bez ktorých by zrejme neprežil.
Naopak, ako by sa dalo očakávať vzhľadom k všadeprítomnej evolúcii, človek postupuje od spolupatričnosti v komunite/spoločnosti k jej rozkladu. Historicky sa opakujúci model pri vzniku nového usporiadania spoločenských vzťahov, je konvencia priorít spolupatričnosti v prospech komunity/spoločnosti (ako to Jean Jaques Rouseau nazval, „SPOLOČENSKÁ ZMLUVA“), rovnostárstvo ktoré motivuje spolupatričnosť, vytvorenie „Rady starších“ (historická paralela k životnej skúsenosti tých čo najviac prežili a vedia skutky posudzovať v súvislostiach). Už v starovekých spoločenstvách (najmä v Európe) tento princíp rovnosti postupne degradoval z hierarchie múdrosti do hierarchie bohatstva, z Rady starších čo múdro spojovali predstavy/idei (teóriu) s možnosťami, sa stali senáty … parlamenty s politikou (praktickou realizáciou riadenia spoločnosti / manažovaním jej správy a správneho aparátu) uprednostňujúcou individuálne či skupinové záujmy pred spoločenským prospechom s dôvodením podpory väčšiny vytvorenej vo voľnej súťaži zdrojov/peňazí vložených do volebnej kampane. To samozrejme vyvoláva najprv apatiu a neskôr napätie v spoločnosti z preukázateľnej prevahy záujmov menšín ovládajúcich spoločnosť skrze jej individuálnu chamtivosť a účelovosť jej príslušníkov.
Tak opakovane spoločnosť ovládla menšina skrze svojho bohatstva vytvoreného koristením na iných (ľuďoch, prírode). Spoločnosť/ľudia vždy inklinovali k potrebe vodcov a vodcovstva (vina za neúspech môže byť spredmetnená osobou, rovnako ako glorifikácia úspechu). A keďže dnes sme mnohé zdeformovali na nepoznanie od historickej skúsenosti, použijem citáciu od Miroslava Bártu o 3 vlastnostiach nutných k tomu aby sa mohol človek v Polynézii uchádzať o post náčelníka (predpoklady k tomu aby mal náčelník potrebnú autoritu):
- (manna) životná energia/aktivita/možnosti,
- (tohunga) skúsenosť a zručnosť,
- (toa) morálno-vôľové vlastnosti, ktoré tvorili najmä, statočnosť a tvrdosť.
Všetky tri atribúty akceptovateľného spoločenského / komunitného / kmeňového vodcovstva chýbajú dnešným domácim aj svetovým politikom a použijem uvedenú starogrécku charakteristiku, preto im nenáleží pomenovanie „polités“, keďže ich nezaujímajú komplexné spoločenské potreby, ale „idiotés“ (zo starovekej Gréckej/Helénskej tradície, keď sa ľudia zaujímajúci sa o spoločenské dianie/prospech nazývali „polités“ a takí ktorým to bolo jedno sa nazývali „idiotés“).
Títo v politike aj mimo nej činní idiotés vedú súčasnú ľudskú spoločnosť k jej úpadku a potenciálnej „veľkej“ zmene (zatiaľ nevedno či bude formovaná a formovateľná ako spoločnosť v dnešnom vnímaní tohto pojmu). Aby som zdôvodnil konkrétne príklady tohto skupinového idiotizmu, na chvíľočku sa zmienim o evolučnej vývojovej biológii.
Napriek veľkým vzhľadovým a fiziologickým rozdielom a skoro nekonečnej pestrosti v živočíšnej ríši (príbeh asi 600 000 000 rokov), muchy, dinosauri, trilobiti, motýle, ryby, zebry aj ľudia majú spoločného jediného biologického predka – vcelku nepatrná bunka (mucha a človek majú 29 000 identických sád génov a v prípade šimpanza a človeka je táto zhoda na 98,8%) a ich evolučne vzniklé rozdiely a rozmanitosť sú dielom riadiacich génov (tzv. genetickej montážnej/regulačnej sady). Dnes vieme, že evolúcia je „hra“ s počtom a typom opakujúcich sa modulov s typickými znakmi symetrie a polarity (štúdiu veľmi pomohlo sledovanie mutácií spôsobujúcich napr. kyklopiu jahniat – vedci zistili, že bola spôsobená líliovitou rastlinou kalifornskej kýchavice, ktorá v tráviacom trakte generuje vznik alkaloidu cyklopamin ktorý ovplyvňuje vyvíjajúce sa embryo, podobne funguje thalidomid, pôvodne vyvinutý na liečbu nevoľnosti v 50. a 60. rokoch minulého storočia a spôsobil tisíce novorodeneckých defektov).
Zmeny v podobe človeka a jeho prístupe ku svetu, ktoré sme absolvovali približne za 6 miliónov rokov od posledného spoločného predka so šimpanzom, sa od ostatných živočíchov nijako nelíšili (najrannejšie fosílie Homo sapiens sú staré 160 000 rokov a na rozdiel od zaužívaného komunistického mýtusu o práci čo zušľachtila človeka – vieme, že už pred 2,5 miliónom rokov používal nástroje Homo habilis/človek zručný a vzpriamene chodil už Australopithekus aferensis pred 3,6 miliónmi rokov). Dnes vieme aj to, že náš mozog sa k dnešnej podobe zväčšil vďaka adaptácii na klimatickú zmenu (chladnejšie a suchšie klíma ktorého datovanie geológovia určili na približne 2,3 milióna rokov). Časté a náhle teplotné výkyvy sa mnohokrát opakovali a horšia dostupnosť vody, potravy a vynútená migrácia asi za milión rokov umožnili rast veľkosti mozgu na dvojnásobok (asi 50 000 generácií). Je zaujímavé, že človek neandertálsky bol väčší a aj mozog mal väčší ako my (bol lepšie adaptovaný na uvedené zmeny a asi pred 30 000 rokmi zo zatiaľ neznámych dôvodov vyhynul – naše rodové línie sa rozišli asi pred 500 000 rokmi). V porovnaní s inými tvormi je ľudský mozog nesmierne energeticky náročný orgán, odčerpáva až 25% energie dospelého človeka a až 60% u detí. Ale je možné konštatovať, že evolúcia človeka nebola oproti iným živočíchom ani zvláštna ani atypická.
Opäť pre dokumentáciu uvediem niekoľko faktov. Ľudská DNA obsahuje asi 3 miliardy párov ich bázických/základných usporiadaní (už spomenutý šimpanz ich má totožné na 98,8%, to je asi 36 miliónov týchto párov). Ľudia a šimpanzy sa vývojovo oddelili od spoločného predka zhruba pred 6 miliónmi rokov – môžeme predpokladať, že v tomto čase sa udialo asi 18 miliónov zmien v DNA, ale nie všetky prispeli k evolučnej zmene (pritom nepríbuzní ľudia sa líšia asi v 3 miliónoch bází). Len na dokreslenie reality uvediem, že rodové línie hlodavcov/myší a primátov/opíc sa oddelili niekedy asi pred 75 000 000 rokov a napriek tomu má ľudský a myší genóm 99% génov rovnakých (dokonca 96% všetkých ľudských génov je uložených v chromozómoch v rovnakom poradí ako u myší, to je najmenej spoločných 55 miliónov rokov evolúcie).
Na záver tohto exkurzu do biológie, je jasné že obrovská pestrosť prírody (vrátane človeka) je komplexná zviazanosť všetkých vplyvov umožňujúcich biologickú existenciu s tou geologickou spätou s prostredím a jeho zmenami. Všetci už dnes vieme, že na rozdiel od miliárd rokov Zemskej histórie prostredie viac a viac moderuje človek a jeho konanie. Ak teda človek chce udržať svoj rod a spoločnosť, musí začať uvažovať a žiť inak ako v dobe keď jeho i pozemskú existenciu určovali len tzv. vonkajšie geologické a kozmické udalosti.
Po tomto obsiahlom zdôvodnení našej spätosti s prírodou a biologickou existenciou ako takou, sa vrátim k polités a idiotés. Ľudia ktorí uvažujú o budúcnosti a spoločnosti (polités) musia tomuto (popísanému) stavu prispôsobiť svoje konanie už dnes. Idiotés by sme mali v procesoch spoločenskej a politickej selekcie posunúť do role pozorovateľov a nie aktérov či dokonca vodcov. Ale aby som bol aj konkrétny a ostal skôr na Slovensku, tak dva príklady za všetky.
Feministky typu p. Krempaskej, či kresťanské fundamentalistky typu p. Záhorskej by mali popremýšľať o svojom konaní a duchu svojej neprimeranej sekvenčnej selekcie (samozrejme, rovnako sa to týka všetkých pohlaví a rás s takýmto prístupom k spoločnosti a jej existenčnému prostrediu/prírode).
Lebo keď ochrana života od počiatku tak u všetkých tvorov na Zemi, veď na počiatku sme rovnakí a ak sa odlišujeme od ostatných tvorov na zemi len v pár percentách, tak potom si rovnaké zaobchádzanie a priority nezaslúžia len ženy, ale opäť všetky tvory, lebo inak sú vystavené našej ľudskej diskriminácii!
Spoločenská štruktúra, ktorú si človek vytváral v porovnaní s evolúciou veľmi krátku dobu, neustále vytvára napätie nie len medzi ľuďmi ale dnes aj s prírodou/životným prostredím. Stali sme sa rozhodujúcim závažím na váhach pozemskej biosféry. Zdá sa, že už nevieme udržať ani bývalú rovnováhu a ani nastaviť protokol spoločenských zmien tak aby sme neboli strojcami nevratných zmien prostredia.
Akcelerátorom spoločenského usporiadania nazývaného kapitalizmus / liberalizmus / neoliberalizmus je akcelerátor tzv. pokroku – priemyselná revolúcia. Všetky politické a spoločenské zmeny približne od 17. storočia postupne skrze isté turbulencie viedli k aplikácii priemyselnej produktivity a ňou generovanej osobnej aj spoločenskej spotreby. Aby sa vzájomne podnecovali k rastu, museli prebehnúť spoločenské zmeny generujúce spriemyselnenie všetkých zložiek spoločenského a tak aj individuálneho života človeka (spotreba a služby sú ekonomickým motorom rastu a tento rast vyžaduje až geometrický nárast materiálnej a energetickej spotreby).
Už nestačí samoregulačná schopnosť ekosystému vykompenzovať neustály nárast geologickej a biologickej podstaty Zeme. Sme vystavený čoraz väčšiemu a kratšiemu cyklu ekologických kríz, ktoré tiež generujú spotrebu na obnovu. To rovnako ako priemyselná a sociálna spotreba zvyšuje kvázi rovnovážne disproporcie (naše závažie je čoraz ťažšie a viac a viac sa zvyšuje nerovnováha, zrýchľujú sa degradačné procesy – ekologické/sociálne/ekonomické).
Čím ďalej menej sa nám bude dariť riešenie tejto zložitej a mnoho-faktorovej integrálnej rovnice. Jej neriešením sa stáva táto rovnica zložitejšou až prestane mať reálne riešenie. Tu je priestor prípravy na zatiaľ nejasnú, ale nevyhnutnú spoločenskú (politickú) zmenu (zrejme nevyhnutne globálnu) a prípravnou etapou môžu byť spoločenské – politické – ekonomické návrhy na postupné znižovanie univerzality spriemyselnenia života. To samozrejme neznamená jeho zindividuálnenie, naopak ako píšem v úvode – v časoch veľkých spoločenských kríz sa snáď opäť začne prejavovať potreba spolupatričnosti a spoluúčasti a hľadania múdrosti (podobne ako sa stalo približne pred 2500 až 3000 rokmi objavením sa filozofií obnovy Konfúcia, Gautamu/Budhu, Sokrata). To iste nie je beh na krátke trate (a to vtedy sa obnova týkala len človeka – dnes je to doslova obnova reprodukčnej schopnosti Zeme). Ale neustály odklad / neakceptovanie reality nás posúva viac do temna ako pod svetlo budúcnosti.
Peter Ponický Lošonci
PS.
Napadlo ma uviesť príklad dvoch opačných prístupov k existencii, jeden múdry/inšpiratívny a druhý povýšenecký a arogantný/spiatočnícky:
Zanedlho po svojom návrate z plavby okolo sveta (roku 1836) išiel sa Darwin pozrieť na prvú orangutaniu samičku v londýnskej ZOO (volala sa Jenny). Hlboko naňho zapôsobila. Žasol nad tým ako si rozumela so svojím chovateľom/opatrovateľom, obdivoval jej hravosť a inteligenciu. Zdalo sa mu, že má emócie ako dieťa.
Na rozdiel od tohto zvedavého a premýšľajúceho muža, bola aj kráľovná Viktória návštevníčkou v zooparku a videla zhodou okolností tiež orangutaniu samičku a neskôr o tom napísala, že bola hrozná, trápna a nepríjemne ľudská …
Celá debata | RSS tejto debaty