Racionalita rovnováhy

(programové prehlásenie „Levé alternativy“ z 26. novembra 1989, ktorého ideovým autorom je Egon Bondy, vlastným menom Zbyněk Fišer)

Mám rád filozofiu a medzi československými filozofmi, ktorí mimochodom mali životné problémy kvôli podobnej vlastnosti akou som „obdarený“ aj ja, podľa istej charakteristiky až brutálnej úprimnosti. Ako to tak už býva, pravým dôvodom nenávisti voči takýmto ľuďom je, že svojich kritikov intelektuálne nesmierne prevyšujú (Egon Bondy bol vyhodený po potlačení Pražskej jari z Filozofickej fakulty Univerzity Karlovy a jej komunistami posvätený profesori mu nemohli prísť na meno, lebo na rozdiel od nich excelentne zvládal filozofiu prierezovo, od Antiky, cez Čínsku a Indickú, Nemeckú, … až po Marxistickú). Napriek opakovanej perzekúcii za normalizácie, neprestal byť ľavicovým intelektuálom (písal i veľmi neviazané básne).

Citujem a prekladám z češtiny:

Tézy „Levé alternativy, hnutí za demokratický a samosprávný socializmus“, prekonanie súkromnokapitalistického výrobného spôsobu po druhej svetovej vojne prebiehalo v Československu úplne v znamení stalinizmu. Politický systém založený na parlamentnej demokracii, bol zrušený, bez toho aby bol nahradený iným demokratickým usporiadaním. Buržoázia bola likvidovaná ako trieda, pracujúci sa nezbavili vykorisťovania, ale upadli do ešte väčšej neslobody a hospodárskeho útlaku.

1. Tento vývoj zasiahol aj politickú ľavicu. Sociálna demokracia bola násilne zlúčená s komunistickou stranou, ktorá bola úplne pohltená byrokratizáciou a z politickej strany robotníckej triedy sa premenila na základňu direktívno-administratívne mocenské štruktúry, ovládajúce celú spoločnosť. Ostatné ľavicové alternatívy nepodriadané tejto moci boli systematicky prenasledované a likvidované.
2. Komunistická strana má teraz dvojaký charakter. Stranícky aparát sa prelína so štátnymi orgánmi a tvorí byrokratický mocenský mechanizmus. Stranícka príslušnosť zaisťuje menšie či väčšie privilégiá. Už dávno nejde o ľavicovú politickú silu. Je konzervatívna, bráni zásadným spoločenským zmenám a k reformám pristupuje len pod tlakom situácie.
3. Nedemokratický a nesocialistický systém, podväzujúci a reglementujúci všetok politický, hospodársky a spoločenský život dokázal svoju nevýkonnosť a neschopnosť umožniť (a už vôbec nie stimulovať) rozvoj výrobných síl a celej spoločnosti. Dokázal aj neschopnosť zaistiť slobodný rozvoj každého jednotlivca. Jeho dôsledkom je vedľa hospodárskej stagnácie občianska nesloboda aj ľudská, hlboké odcudzenie v oblasti práce a morálna kríza spoločnosti. Tento politický a ekonomický systém hoc nazývaný reálnym socializmom, sa v priebehu 40 rokov neosvedčil a je potrebné ho prekonať. Tento systém ale vyhovuje stranícko-štátnej byrokracii, ktorá si ho od počiatku prispôsobuje svojmu obrazu a vytvárala ho na mieru svojich potrieb. Vyhovuje to aj ďalším parazitujúcim sociálnym skupinám, dobre adaptovaným na jeho trvalé deformácie a bohato z nich ťažiacich.
4. Sme stúpencami socialistického spoločenského usporiadania.
5. Socializmus pre nás musí byť založený na dôslednom a ústavne kodifikovanom politickom pluralizme, tj. mimo iné na pluralite rôznych (i nesocialistických) politických strán, spoločenských združení, organizácií a iniciatív. Vzhľadom ku historickému vývoju a súčasným ašpiráciám československej spoločnosti usudzujeme, že základom tohto demokratického systému bude zastupiteľská demokracia parlamentného typu a hospodársky samosprávneho. Parlamentný systém je ale treba chrániť aj pred nadvládou politických strán, resp. ich vedenia nad spoločnosťou. Zastupiteľský systém, v ktorom za občanov a pracujúcich rozhodujú zástupcovia zvolený v demokratických voľbách , im zodpovední, nimi priebežne kontrolovaný a nimi kedykoľvek odvolateľný. Je nutné postupne čím ďalej tým viac doplňovať prvky priamej demokracie prvky priamej účasti ľudí na správe vecí verejných. Je potrebné na to využiť výpočtovú a komunikačnú techniku. Tak sa môže za neexistencie buržoázie a byrokracie ako spoločenských skupín s represívnym, potlačujúcim alebo manipulujúcim charakterom – politický systém vyvíjať od klasického parlamentarizmu ku spoločenskej samospráve. Demokracia musí chrániť aj práva menšín, okrajových skupín a jednotlivcov a zaručovať ich rozvoj. Usudzujeme, že je treba účinne vystupovať proti hlásaniu národnostnej, náboženskej či inej nenávisti, proti rasizmu a šovinizmu.
6. Socializmus pre nás môže byť založený len na zásadách sociálnej spravodlivosti a rovnosti. Sme preto odporcami takého hospodárskeho systému, v ktorom vlastníci kapitálu alebo tí, ktorí s ním majú právo disponovať, ústredia vo svojich rukách hospodársku moc a vylučujú tým pracujúcich z rozhodovania o hospodárskej činnosti a o jej výsledkoch. Politická moc vychádza z moci ekonomickej. Aj keď sa môže javiť nadvláda peňazí, jednostranná orientácia na výkonnosť jednotlivca a privatizácia spoločnosti spojená s vykorisťovaním ako prijateľnejšej alternatívy než súčasné pomery v Československu, odmietame ich ako nesprávnu alternatívu, ktorá by mohla zvýšiť priemernú životnú úroveň, zároveň by ale prudko zvýšila sociálnu diferenciáciu. Táto „nová“ tzv. konzumná spoločnosť by bola zasiahnutá krízami iného druhu typickými pre západný svet. Základom hospodárskej samosprávy, ktorú budeme navrhovať pre stredné a veľké podniky národného hospodárstva, by mala byť demokratická tvorba hospodárskych plánov a stále rastúci podiel jednotlivých pracujúcich na rozhodovaní o práci, jej výsledkoch a podmienkach. Považujeme za ekonomickú nutnosť úplne rozvinúť trh, tj. celkom rehabilitovať trhovo-peňažné vzťahy. Pôsobenie trhu je treba regulovať všeobecne platnými ekonomickými pravidlami. Hospodársku samosprávu, obmedzenú na jednotlivé podniky, považujeme za nedostatočnú. Pokiaľ ide o malé podniky, a to nie len v službách a remesle, je potreba podporovať družstevnú formu hospodárenia. Považujeme ju za vysoko demokratický a humánny spôsob spojenia ľudskej pracovnej sily s výrobnými prostriedkami. Musí ale ísť o skutočné družstvá s fungujúcou vnútornou demokraciou a samosprávou, nezávislou na štátnej byrokracii. Podporujeme tiež individuálne vlastníctvo výrobných prostriedkov, keď sú určené na podnikanie s výsledkami vlastnej práce, prípadne na rodinné podnikanie. Ako socialisti však usudzujeme, že výrazný podiel súkromnej ekonomiky nezodpovedá skutočným záujmom spoločnosti. Staviame sa proti myšlienke podpory nie len veľkých, ale aj stredných a malých súkromných podnikov. Neodmietame drobné podnikanie, ktoré prispieva k lepšiemu dorozumievaniu, uspokojovaniu potrieb občanov a vnáša do ekonomiky dynamické prvky. Spoločnosť by ale nemala tolerovať rozvoj vykorisťovateľských výrobných vzťahov.
7. Zásadnú úlohu najprv zohrá nepochybne štát, ktorého úlohou musí byť zmierňovanie vznikajúcich sociálnych nerovností a napätia.. Budeme usilovať o obmedzenie zásahov štátu do života spoločnosti na čo najmenšiu mieru. To čo platí pre štát, platí aj o práve. Jeho perspektívne oslabovanie nesmie viesť k predčasnému popieraniu či podceňovaniu práva. Bezzákonnosť nie je možné zameniť nezákonnosťou.
8. V záujme práv pracujúcich je nevyhnutné, v čase hospodárskych reforiem viac ako inokedy, aby existovali demokratické samosprávne, bojové a nezbyrokratizované odbory, pochopiteľne nezávislé na štátnom a hospodárskom aparáte a na samosprávnych orgánoch. Odborové hnutie sa musí postaviť na svoj prirodzený základ, tj. preniesť ťažisko činnosti z byrokratického aparátu na členskú základňu. Podstatné obrodenie odborového hnutia sa stalo nevyhnutnosťou.
9. Ekologická kríza vyžaduje naliehavé riešenia. Myslíme si, že ich podstata je v spoločenskej samoregulácii s fungujúcimi spätnými väzbami, v demokratických mechanizmoch , účinnej štátnej inšpekcii a regulácii a predovšetkým potom v neobmedzenej verejnej informovanosti. Táto kríza je spolu so stále viac zaostávajúcim a ešte aj kastovo diferencovaným zdravotníctvom, hlavnou príčinou rýchlo a nebezpečne sa zhoršujúceho zdravotného stavu obyvateľstva. Podmienkou skutočne účinného riešenia ekologických problémov je zmena politického systému, nastolenie demokratických pomerov.
10. Národy východnej Európy stoja na rázcestí. Za vyspelými krajinami západnej Európy a Severnej Ameriky je táto časť sveta v ekonomickom i technickom smere zásadne zaostávajúce. Je reálne nebezpečenstvo, že východoeurópske národy upadnú do hospodárskej a politickej závislosti na vyspelých kapitalistických krajinách, stanú sa ich rozvojovými príveskami, zásobárňou lacnej pracovnej sily a surovín a pri tom sa ich krajiny stanú oblasťou kam je možné vyvážať ekologicky nebezpečné produkty, odpad a zaostalé technológie. Vedenia štátov jednotlivých východoeurópskych krajín (vrátane Československa), sa jednotlivo a nekoordinovane kontaktujú so Západom a nadväzujú hospodárske vzťahy akoby toto riziko neexistovalo. Revolučné zmeny, ktorými sa tieto národy zbavujú byrokratickej nadvlády, by mali vyústiť nie len do ekonomickej reformy, ktorej úlohou je vytvorenie tovarovo-peňažného (trhového) a samosprávneho hospodárstva, ale aj do užšej hospodárskej a politickej integrácie tejto časti Európy. Dobrovoľná integrácia by mala prebiehať na zásadách hospodárskej účelnosti. Poučenie je potrebné hľadať aj v procese postupnej integrácie západnej Európy. Vývoj národov Európy aj celého sveta smeruje k tomu, že hranice medzi štátmi budú postupne strácať na význame.
11. Nerovnomernosť svetového vývoja, prejavujúca sa ako rastúca priepasť medzi vysoko rozvinutou menšinou ľudstva a strádajúcim rozvojovým svetom, považujeme to za zásadný celosvetový problém. S takýmto stavom predsa nie je možné sa zmierovať. Naše národné problémy je potrebné vždy vidieť vo svetovom kontexte, lebo ľudstvo a jeho práva sú nedeliteľné.
12. Ľavá alternatíva chce prispieť k tomu, aby sa v našej spoločnosti vytvorila silná sféra politickej a všeobecne politickej aktivity zdola, ktorej sa môžu zúčastniť nie len formálne organizácie, strany a združenia, ale aj neformálne občianske skupiny, hnutia a iniciatívy.
13. Považujeme sa za súčasť rodiaceho sa politického spektra v Československu. Sme pripravení spolupracovať s kýmkoľvek, kto vážne uvažuje o demokratickej revolúcii. Účasti v LA nie je na prekážku pôsobenie v iných nezávislých iniciatívach, spoločenských hnutiach a organizáciách aj oficiálnych. Naše hnutie je ale uzatvorené tým, ktorí sú zodpovední za politické represálie, sociálny útlak a hospodársku stagnáciu krajiny.

Za zakladajúcu skupinu LA, Egon Bondy, Alexander Kramer, Petr Kužvart, Vladimír Říha a Petr Uhl.

Prečo nemal tento program nádej na úspech?

Stačí keď si spomenieme kto ovládol hospodársku sféru krajiny (podniky, družstvá, organizácie) a tak mal pri privatizácii významný predstih pred ostatnými občanmi krajiny. Ľudská chamtivosť tak zabránila reformovaniu postupnými krokmi aj pokusy o družstevné podnikanie v zmysle tejto idei. Komunisti, ich prisluhovači a vrchol ŠTB – rýchlo stratili politickú moc, ale v duchu svojich skúseností aj z roku 1948 uzurpovali moc ekonomickú (dodnes za túto neprezieravosť platíme svojim zaostávaním a obrovskou korupciou).

PPL