Napísané na mojom FB profile presne pred 6 rokmi.
Prekvapuje ma ako sa vnímajú medzinárodné záväzky definované zmluvami v celej strednej a východnej Európe. Väčšina občanov štátov na území bývalých socialistických štátov slepo verí rôznym zmluvám, najmä tým multilaterálnym. Niekedy zvažujem, či to nie je zdedený pocit plnenia ktorý nás spojoval s bývalým Sovietskym zväzom? Totiž pokiaľ si spomínam tak ten svoje záväzky plnil (v dobrom aj v zlom), týka sa to rôznych politických i ekonomických dohovorov. Často plnil tieto „sľuby“ aj za cenu strádania svojich vlastných občanov (napríklad dodávka obilovín do ČSR v čase sucha, ktoré postihlo rovnako kruto i ZSSR) a plnil aj svoje „vyhrážky – upozornenia“ vyplývajúce z Varšavskej zmluvy (napríklad u nás v roku 1968, kedy vtedajší najvyšší politici ČSSR vedeli o tejto hrozbe a boli na ňu opakovane niekoľkokrát upozorňovaný najmä od mája 1968 a NEVERILI).
Dnes akoby sa karta obrátila a sme ochotný uveriť aj napriek mnohým dôkazom neochoty či neschopnosti plniť takéto dohody. Máme hlboko v historickej pamäti (neviem či mladí, ale starší určite) Mníchovskú dohodu, ktorú potvrdili aj zmluvné strany majúce platné bilaterálne i multilaterálne dohody s ČSR. Stačí si napríklad prečítať Kissingerovu knihu „Umenie diplomacie“, aby ste sa dozvedeli od priameho motivátora a účastníka takýchto dohôd, že je to vlastne tak ako som napísal v názve tohoto príspevku (ako príklad uvediem Suezskú krízu v roku 1956, kedy ani priama žiadosť dvoch zakladajúcich členov NATO neaktivovala „vojenskú pomoc USA“). A aby som pripomenul súčasnosť, tak sa odvolám na prejav republikánskeho kandidáta na prezidenta USA, Donalda Trampa, ktorý jasne deklaroval kto nemôže rátať s americkou pomocou napriek členstvu v NATO.
Iba ignoranti (najmä z radov politikov) nerešpektujú historickú skúsenosť a v prípade USA je to opakovaná replika, že ich aktivita je priamo úmerná len ich vlastným záujmom. Pokiaľ v akejkoľvek veci si v Kongrese nedefinujú, že je to Americký životný záujem (všímate si prosím tú podobnosť s nacistickým „Lebensraum – životný priestor“), tak sa z nich stáva akási izolacionalistická bašta (opäť neraz realizovaný prístup tohoto typu, ako príklad uvediem postoje USA v 30 a 40 rokoch minulého storočia a ich aktívne ekonomické záujmy už aj v jasne nacistickom Nemecku).
Teda vážení priatelia, a-priori neverte žiadnym medzinárodným dohodám, len ako príklad uvediem správu zo včerajška, kedy Turecko vypovedalo zmluvu s EU na nejaký čas (pokiaľ si Erdogan neurobí doma poriadok!). Už iba absolútne hlúpy politik môže veriť medzinárodným zmluvám, ale občania ak nechcú skončiť ako mnohí aj v našej minulosti nepripravený a potom sklamaný (opäť ako príklad uvediem proklamácie politikov pri mene obeživa v minulom storočí v ČSR).
ĽUDIA RIADTE SA ZDRAVÝM SEDLIACKYM ROZUMOM a pripomeniem slovenské, „ak si sám nepomôžeš tak ti ani pán boh nepomôže“ (ale to neznamená kradnúť, také tu už máme pre malú skupinu zlodejov a veľkú skupinu okrádaných). Toto sa týka najmä aktuálnych zmlúv s EU a NATO. Bolo by dobré keby občania pri ďalších voľbách do politických štruktúr republiky konečne použili sedliacky rozum a neodsudzovali nás i seba na neistú budúcnosť vo viere, že nás niekto „tretí“ zachráni. Nebolo a nebude, to sa týka ako hospodárskej tak bezpečnostnej politiky Slovenska, v oboch sme totiž v pozícii „žobrákov“ čakajúcich na MANNU z neba EU či NATO.
Ani zahraničné investície, ani zahraničné vojská nám nezaručia šťastnú, pokojnú a spokojnú budúcnosť. Nechcem byť ako Mečiar čo chcel slovenské Švajčiarsko a spolu s politickými kamarátmi rozkradol republiku, ale skutočné Švajčiarsko je dobrým príkladom ako môže efektívne prežiť malá krajina medzi dravcami v geologicky zložitom území.
Dočkám sa ešte zdravého rozumu v slovenskej politike? (len poznámka na záver, že v extrémistickom a externe/zvonka riadenom prostredí rozum nehľadajte)
Peter Ponický Lošonci
Trošku to skorigujem, teda áno, medzinárodné... ...
Keby by Švajčiarsko nemalo svoje nedobytné... ...
Celá debata | RSS tejto debaty