Racionalita rovnováhy

(Inak povedané stále, je nádej na život bez otroctva ale aj hromadnú smrť.)

Musíme vychovať novú generáciu ktorá bude morálna, pretože je to prospešné ako poučenie z minulosti aj existenciu budúcnosti a nie preto, že to je napísané ako kódex ktorý sa väčšinou porušuje dokonca i jeho vykladačmi (v staroveku sa najprv báli bohov a na jeho konci ich chceli sebou nahradiť na Olympe, v stredoveku upaľovali za nedôveru v jediného boha až sme sa dopracovali k tomu, že z kňazov sa stali sexuálne monštrá). Nepotrebujeme kazateľov, ale pozitívne príklady so životnou skúsenosťou a ňou vystavanou morálkou a múdrosťou.

Takúto smutnú dobu ľudstvo už absolvovalo, hoc nás ľudí bolo vtedy pomerne málo. Historici nazývajú toto obdobie „dobou osovou“, lebo vytvorila kostru/os ľudskosti a morálky primeranej tvorovi/človeku vytvárať jeho civilizačné štandardy ktoré mu umožnia civilizáciu doviesť do atlantskej fázy = kvitnúcej spoločnosti držiacej pohromade vďaka spolupatričnosti, úcte a súcitnej morálke.

Kto sú predstaviteľmi/učiteľmi vzišlými z onej dobovej skúsenosti? Mne je najviac blízka filozofia bytia s ktorou Svet a jeho ľudí oboznámil Buddha, občianskym menom Gautama na indickom subkontinente pred viac ako 2500 rokmi. Svoju múdrosť získaval skrze svoju vrodenú zvedavosť a túžbu po poznaní. Dopracoval sa k nej od bohatstva o ktoré sa nezaslúžil až k utrpeniu ktoré si dobrovoľne zvolil až poznal, že tým najdôležitejším faktorom šťastného bytia a znalosti nie je ani bohatstvo ani sebatýranie a obeta, ale súzvuk s vesmírom a tým čo je jeho dielom. Poznal, že tvory tejto Zeme mimo človeka nič nevlastnia a dokážu byť šťastnými, nič viac mimo svojej bytostnej potreby si neberú. Preto bol citlivým k svojmu okoliu/prírode. Chodil tak opatrne aby nezašľapol chrobáčika, jedol len toľko čo mu umožnilo byť činorodým (premýšľať/komunikovať/dôvodiť), spal pod košatým stromom ktorý mu poskytoval tieň aj ochranu pred dažďom, alebo pod strechou ktorú mu ponúkli tí čo hospodárili na poli aby tak umožnili rozvoj toho čomu sa dnes hovorí deľba práce. Buddha nebol jediným, v Európe sme približne v tom istom čase mali iného mysliteľa, ktorého mnohí pasovali ako otca európskeho myslenia (čo dnes už nemožno napísať, lebo Európania prišli o zdravý rozum a podvolili sa americkej idiocii). Áno mám na mysli Sókrata, ktorý typicky po európansky musel zomrieť aby svojou múdrosťou nenakazil ľudí starovekých Atén/Grécka (a koľkí pred ním a po ňom?) V Číne, už vtedy vlastne impériu sa tiež narodil človek čo nemienil žiť iba preto aby zomrel, ale aby prinášal zmúdrenie iným, najmä vládcom aby ich morálka nebola iná požadovanej morálky ľudí, aby národ nebol ako vládca, ale naopak vládca ako národ, ktorého základnou bunkou je rodina a morálnym imperatívom úcta k rodičom a životná múdrosť starcov. Bol to do dnes v Číne uctievaný Kchung-c (po našom Konfúcius), ovšem vo svojej dobe podobne ako iní mocnými nepochopený, lebo vládcovia chceli byť výnimoční a tak požadovať pre seba výnimočné výsady a možnosti.

Nikde vo významných ľudských filozofiách a náboženstvách nenájdete ako atribút šťastia a pohody bohatstvo/imanie. Tieto idei posúvali ľudstvo k tomu čo niekto nazval civilizáciou, čo niekto nazval demokraciou, čo niekto nazval slobodnou vôľou.

Všeobecnou slobodnou vôľou nemôže byť potlačenie/odoprenie tejto vôle iným, všeobecnou demokraciou nemôže byť vôľa niektorých odoprieť šťastie a spokojný prospech rodiny/spoločnosti s vedomím odopretia jej rovnakých/rovných morálnych možností.

Kam posúvala ľudstvo chamtivosť, krutosť a nastavenie nerovnosti vodcov/vládcov a ľudu? K vraždeniu jednoduchých kvôli žiarivému bohatstvu niektorých materiálov a nerastov. K čomu mohli v prospech ľudstva v minulých storočiach ukrutní kolonizátori použiť zlato a striebro, mimo cetiek čo väčšina používala rovnako ale účelne z iných dostupných ale nie tak žiarivých materiálov. Aký je účel zlatého pohára, zlatej vázy, strieborného svietnika atď. v porovnaní s týmito pomôckami všeobecnej spotreby zo skla, mosadze, hliníka, …? ŽIADNY. Tí ktorým to kolonizátori ukradli nevideli iný zmysel tohto „bohatstva“ ako ceremoniálny, ale ich skutočné bohatstvo bolo v ich schopnosti prežiť v súlade s prírodou s primeranou spotrebou.

Položme si otázku, kam posúva dnes ľudstvo tzv. Západná negramotná „elita“ (toto slovo v tejto súvislosti nemá nič spoločné s jeho pôvodným významom). Staroveká elita absolvovala samo-vzdelávací proces spojený s poznávaním. Dnešná západná elita nepozná ani základy matematiky, fyziky, histórie, zemepisu/geografie, … Jediné v čom je zdatná je ani nie všeobecná jazyková znalosť, ale veľmi obmedzená účelová znalosť koloniálneho komunikačného nástroja/jazyka – angličtiny, najlepšie tej zdeformovanej americkej. To nie je dosť ani na komunikáciu, pokiaľ vaše znalosti sú veľmi obmedzené (o čom budete hovoriť? o svojom gendrovom postavení, o sexe?) a aj táto znalosť je zbytočná pre tých ktorí najradšej hovoria a píšu YES (áno), Pleas (prosím), Here you Go (nech sa vám páči), How do you like it (ako sa vám páči). Napriek tomu si z posudzovania kvality vzdelávania a vedy urobili biznis, práve táto negramotná elita ktorých úroveň vzdelávania je úboho nízka a vedu posudzujú podľa publikácií v médiách ktoré vlastnia aj posudzujú (často obsahujú absurdity, ktoré nemajú nič spoločné ani s vedou ani s poznaním ale skôr sú konšpiračnými teóriami nepodloženými ani experimentom ani obecnou komunitnou prijateľnosťou, len vôľou to publikovať za primeranú úplatu a pozbierať dosť „bobríkov“ na postavenie spojené s vyšším platom). Takto naše školy na všetkých úrovniach za naše peniaze vyrábajú pologramotných či negramotných absolventov, ktorým na konci slávnostne odovzdajú na to certifikát (vysvedčenie/diplom).

Čudujete sa čo/koho máme v politických stranách a na tzv. ústavných postoch? Pre vzdelanie odpisovali od iných, pre zvolenie klamú podľa iných!

Peter Ponický Lošonci