Racionalita rovnováhy

Rektori, dekani a zástupcovia Rád protestujú proti údajnej politizácii akademickej pôdy. To aj napriek tomu, že je plná politiky rôznych záujmov členov onej obce. Kandidáti na funkcie pred voľbami všelikomu všeličo sľubujú a nepohodlným nie len bránia v ich práci, ale dokonca zariadia ukončenie pracovného vzťahu (to nie je ojedinelé).

Toto nazývajú akademickou slobodou a správajú sa tak ako si politici volení občanmi vzhľadom na verejnú/mediálnu kontrolu nemôžu dovoliť.

Svojho času som zabránil svojmu kolegovi rektorovi, aby podpísal a poslal pripravenú Zmluvu s komerčným partnerom v PPProjekte na výstavbu kampusu, kde sa bez rozpakov mienil zaviazať k splácaniu na 30 rokov z rozpočtu, bez toho aby si skontroloval či univerzita je a bude schopná plniť tento záväzok a neobmedziť svoje kľúčové činnosti (vzdelávanie + veda).

Správal sa ako samoderžavný vládca, ktorý berie ako samozrejmosť svoje „neohroziteľné“ postavenie podložené nepísanými dohodami jeho podporovateľov z rodov príslušníkov akademickej obce na fakultách.

Čo ho k tomu viedlo? Velikášstvo túžby nechať tu po sebe nespochybniteľný pomník svojho majestátu.

Práve preto či najmä preto, je potreba prijať overený model fungovania vysokých škôl. Štatutárnych reprezentantov budú predstavovať manažér/i (môžeme ho nazvať riaditeľ) a Správna rada zostavená subjektom financujúcim VŠ (ak je to štát tak v jeho kompetencii, ak kraj v tej jeho, či mesto či komerčná spoločnosť). Akademická obec má svoju samosprávu v čele s rektorom a v ich kompetencii sú výhradne akademické činnosti (potreby a výsledky procesov vzdelávania prípadne vedy ak je implicitne na akademických pracoviskách, ale môže byť aj organizačne samostatne podobne ako vzdelávanie sú predkladané ekonomickým/štatutárnym orgánom inštitúcie). Financovanie a správa sú v rukách vlastníkov/donátorov skrze personál, manažment, Správnu a Dozornú radu.

Reprezentant Akademickej obce (rektor) skladá „účty“ výsledkov činností ktoré spravuje. Nik nebude vstupovať do ich čisto akademických vzťahov. Tento vzťah môže byť vyvážený v prospech spoločných výsledkov a ďalšieho rozvoja, ktorý je limitovaný prísnou viazanosťou účinnosti a výkonnosti všetkých zložiek inštitúcie. Donátor bude mať kontrolu nad ekonomickými a akademici nad vzdelávacími a výskumnými procesmi. Obe zložky ak chcú prosperitu musia úzko spolupracovať a sú na sebe závislé. Takto to funguje vo svete a niet dôvodu aby sme tu mali „kočkopsa“, ktorý nie je ani komunistickým ani kapitalistickým modelom. Je len ukážkou anarchie na úkor väčšiny občanov a generuje najmä nekvalitu za vysokú cenu. Ale bohužiaľ nie len to, vďaka tomu nám zarúbava pozitívnu cestu prosperujúcou budúcnosťou.

Lošonci