Racionalita rovnováhy

Veriť je možné len tým čo neluhali a nezneužívali po väčšinu svojich pozemských dní.

Na situácii v Československu po druhej svetovej vojne sa podpísali ľudia a ich materiálne a propagačné nástroje.

Mali sme prezidenta (E. Beneš) ktorý mal byť autoritou štátu v jeho nedlhej histórii, ale bol to iba dobrý úradník historicky zapadajúci do minulej monarchistickej štátnej mašinérie. Nechal topiť sa loď, ktorej bol kormidelníkom či kapitánom a opustil palubu medzi prvými. Aký to rozdiel od Karla Čapka, ktorý bol ostro sledovaný nemeckou nacistickou propagandou za svoje literárne a dramatické diela, po obsadení Česka a vytvorení z neho nemeckej ríšskej koloniálnej provincie, neopustil svoj domov aj keď ako scestovaný svetobežník musel aspoň tušiť čo bude nasledovať. V tomto duchu by sa dalo pokračovať výpočtom iných tzv. osobností (elít), najmä tých politických.

Tento úvod som použil iba preto, aby som poukázal na odveký princíp morálky a profesionálnej etiky. Ten/tí ktorí ako sa u nás hovorí „zradili“ či jemnejšie „sklamali“ už nikdy nebudú uveriteľní vo svojich schopnostiach a možnostiach. Preto sa vôľou väčšiny, teda demokraticky dostali k politickej moci a skrze ňu aj k ekonomickej moci komunisti, ktorí mali morálne právo vodcovstva pre odpor proti nacizmu/fašizmu. Ale urobili po vzore svojich súdruhov boľševikov rovnakú chybu ako pred nimi kapitálom podporovaní domnelí vodcovia liberálnej tzv. elity, lož sa stala ich hlavnou pracovnou metódou, operatívnym nástrojom bez nutnej strategickej vízie. Lož má však krátke nohy a časom pravda sa na „svetlo božie“ dostane a zbúra ich „umelú“ stavbu vystavanú na plytkých základoch papierových sľubov a želaní.

Dnes domnelé elity okolo tzv. G7, ktoré čerpajú z nacistickej eugenickej spoločenskej podstaty (napr. B. Gates, K. Schwab, G. Soros, …) presviedčajú svojich poslucháčov a čitateľov, že sú nositeľmi budúcnosti! Ak nebudem rozvádzať ich minulosť a konanie v nej, v jednej vete možno konštatovať, že práve oni boli strojcami spoločnosti ktorú dnes chcú v mene novej tzv. environmentálnej „vízie“ odstrániť a s ňou i milióny ľudských bytostí, ktoré tvoria to čomu hovoríme societa/spoločnosť.

MOŽNO VERIŤ STROJCOM podľa nich MINULÉHO SVETA, ŽE VYBUDUJÚ TEN NOVÝ, LEPŠÍ. Honbou za ziskom ničili prírodu a jej zdroje a jej deti a oni teraz „kričia“ aby sme ju zachraňovali za pomoci ich peňazí a firiem. Je to uveriteľné? URČITE NIE.

Od druhej svetovej vojny sa snažili o maximalizáciu svojich ziskov za akúkoľvek cenu a dnes sa snažia premeniť Svet na svoj nový obraz v ktorom budú ďalej vládnuť a opäť za akúkoľvek cenu. Samozrejme prostredníctvom svojich firiem, svojich bánk a nadnárodných „gangov“.

Aká je tá ich predstava? Stačí sa pozrieť na to ako a kde žijú. Zjednodušene vyjadrené, ich obrovské paláce obkolesené umelou prírodou udržovanou za veľké „prachy“ záhradníkmi a za vysokým plotom, aby si bránili ten svoj svet pred inými lebo majú odveký pocit takýchto „elitárskych obmedzencov“, že tí za plotom túžia po tom všetkom čo oni majú len pre seba. Pre istotu si v nedávnej minulosti začali stavať megalomanské protiatómové kryty, čo keby toto ich snaženie skončilo globálnym vojenským konfliktom s tými ktorí si udržali svoju národnú suverenitu a dokonca aj rozsiahly jadrový potenciál a to aj bez intervenčnej armády na vodných bárkach.

Príroda ich nepotrebuje! A potrebuje nás ako jeden z druhov? Odpoveď je veľmi jednoznačná, príroda sa bez človeka veľmi pohodlne zaobíde! Teda ich starosť o prírodu nie je ani úprimná ani pravdivá. Jediné dva faktory ovplyvnili našu planétu. Kozmické artefakty, ktoré limitujú dobu existencie akejkoľvek entity v obrovskom vesmíre a tak všetko ako vzniklo aj zanikne, teda vesmír je postavený na existencii životného cyklu (galaxií/čiernych dier/hviezd/planét/biologických druhov). Druhým faktorom, ktorý ovplyvnil a ovplyvňuje Zem ako planétu je človek. Po celú svoju existenciu žije extenzívnym spôsobom, podobne ako iné tvory prírody. Ale tie majú evolučne obmedzenú možnosť získavať svoje existenčné/potravinové zdroje. Človek vďaka inteligencii pomerne malého počtu geniálnych ľudí učinil svoju spotrebu masovou. Evolučne sa správal inštinktívne ako iné biologické druhy, keď mal dostatok potravy rástol tomu úmerne aj počet príslušníkov jeho druhu, ale od istej doby na úkor iných druhov. Tak na čas znefunkčnil evolučný princíp rovnováhy a keď to prekročilo hranicu evolučného reakčného času, príroda reaguje nenávratne (reverzibilita je vždy vymedzená nevýznamnými zmenami systémových štruktúr)!

V tejto súvislosti je na mieste otázka, kto neustále motivoval k hromadnej spotrebe? Tí v spoločenstve svojich predchodcov, ktorí pre svoje hromadné zisky boli ochotní obetovať čokoľvek a kohokoľvek (ako spomínaní „hrdinovia“ na začiatku tohto príspevku). Kto z rozumných je ochotný uveriť v ich mesiánstvo v záchrane človeka a Zeme? Málo z rozumných a nik z múdrych!

Peter Ponický Lošonci