Premýšľajte prosím vy vzdelanejší či sčítanejší, nepripomína vám to niečo? Nie som sám vo Svete, ktorému sú tieto riadky známe a v mnohom sa kryjú aj so súčasnou realitou. A naša obava je rovnaká, že súčasný Svet smeruje k podobnému rozuzleniu ako ten staroveký, ale s omnoho ničivejšími následkami pre mnohonásobne väčší počet ľudí a bez obmedzeného teritoriálneho dosahu vtedajšieho úpadku.
Nasledovný text je citáciou z asi najznámejšieho diela o úpadku a zániku Rímskej ríše, od Edwarda Gibbona:
Rímsky ľud
V zaľudnených mestách, strediskách obchodu a remesiel bola najplodnejšou a najužitočnejšou zložkou obyvateľov stredná vrstva, ktorej príslušníci si zarábali na živobytie zručnosťou a usilovnosťou vlastných rúk. No rímski plebeji opovrhovali takou otrockou činnosťou a preto od nepamäti doplácali na dlžoby, alebo úžerníctvo.
Pôdu ktorá bola pôvodne rozdelená medzi rodiny slobodných a chudobných vlastníkov, postupne vykúpila či uchvátila chamtivá šľachta. Pred pádom republiky sa mohlo pôdou pochváliť iba 10tis. občanov.
Keď sa márnomyseľný ľud nechal obrať o užívanie moci (keď už ľud o ničom nerozhodoval hlasovaním) ale a o jej dedičnosť, ZVRHOL SA ZA VLÁDY CÉZAROV NA ZLOČINNÚ LÚZU, ktorá by nevyhnutne vyhynula v priebehu niekoľkých storočí, keby ju neprestajne neboli posilňovali prepustenci z otroctva a prisťahovalci. V pestrom dave sa miešala nestriedmosť Galov, prefíkanosť a ľahkomyseľnosť Grékov, divošská zaťatosť Egypťanov a Židov, servilnosť Aziatov a samopašná zoženštená predajnosť Sýrčanov. Ale ešte stále sa meno tohto mesta tešilo úcte. Nik netrestal časté a vrtošivé nepokoje jeho obyvateľov. Augustovi nasledovníci po Konštantínovej vláde sa usilovali zmierniť biedu ľudu a poskytnúť mu rozptýlenie v nečinnosti.
V záujme lenivých plebejov premenili mesačné prídely obilia na denné dávky chleba. Na verejné útraty postavili a udržiavali veľké množstvo pecí. Lukánske lesy boli ešte plné čried diviakov, čo sa živili tam žaluďmi lesov. Poskytovali dostatok lacného a zdravého mäsa. Počas piatich mesiacov v roku dávali chudobnejším občanom pravidelný prídel slaniny.
Postupne poľavila aj prísna abstinencia plynúca z Aureliánových šľachetných zámerov a značnú časť kampánskeho vína vyčlenili pre „šťastných“ obyvateľov Ríma. Vodovody zásobovali nádherné rímske kúpele, ktoré vybudovali vo všetkých častiach mesta. Riman si mohol za malú medenú mincu kúpiť celodenný prístup do kúpeľov. Z ich skvostných stavieb vychádzali kŕdle špinavých otrhaných plebejov, ktorí sa na boso ponevierali po uliciach alebo po fóre. V hazardných hrách utrácali mizernú mzdu, nočné hodiny trávili v pokútnych krčmách a nevestincoch a oddávali sa hrubej a vulgárnej zmyselnosti.
Najväčšiu a najveselšiu zábavu poskytovali lenivej luze časté verejné hry a predstavenia. Rímsky ľud pokladal cirkus za svoj domov, chrám a za srdce štátu. Miesto tragickej a komickej múzy Rimanov, ich miesto zaujala podradná fraška, zoženštená hudba a okázalá paráda.
Juvenalis múdro radil svojim spoluobčanom aby sa odsťahovali zo zadymeného Ríma, lebo v hociktorom italskom mestečku si kúpia príjemný, pohodlný byt za peniaze, ktoré ich v Ríme ročne stojí tmavá a mizerná diera. Boháči za obrovské sumy vykupovali pozemky na paláce a na záhrady, ale masa Rimanov sa tiesnila na neveľkom priestore (v čase pred obliehaním mesta Gótskym kráľom Alarichom bol pravdepodobný počet obyvateľov mesta milión dvesto tisíc ľudí).
V takom stave sa nachádzal Rím za vlády Honória, keď gótske vojská blokovali mesto. Kontrolovali tiberskú vodnú cestu aj všetky vstupy do mesta (12 hlavných brán a obkolesili hradby) a prerušili všetky styky Ríma s okolím. Šľachta aj ľud sa sprvoti čudovali a pohoršovali, že podlý barbar sa opovažuje urážať hlavné mesto sveta. Utrpenie čoskoro pokorilo ich nadutosť. Mesto najprv trpelo nedostatkom a nakoniec strašným hladom. Cena obilia neprestajne a závratne rástla. Núdza vtrhla aj do mramorových senátorských palácov. Muži a ženy, vychovávaní v pohodlí a prebytku, zistili ako málo treba na uspokojenie prirodzených potrieb. Plytvali neužitočným zlatom a striebrom, len aby si zadovážili jednoduchú stravu, akú by kedysi pohŕdavo odmietli. Veľa Rimanov pomrelo v domoch a na uliciach a keďže verejné cintoríny boli za hradbami v nepriateľských rukách, pach mŕtvol zamoril ovzdušie a začali sa šíriť choroby.
Senát sa vo výnimočnej situácii ujal zvrchovanej moci a vymenoval dvoch vyslancov ktorí mali rokovať s nepriateľom. Keď ich predviedli pred „barbarského“ kráľa Alaricha, správali sa pyšnejšie ako by sa patrilo vzhľadom na ich žalostný stav a tvrdili, že Rimania sú pevne odhodlaní ubrániť si dôstojnosť, či už mierovými alebo vojenskými prostriedkami. Ak vraj Alarich odmietne čestnú kapituláciu, nech vydá povel trubačom a hotuje sa do boja proti početnému národu vycvičenému v zbrani a povzbudzovanému zúfalstvom. Čím hustejšia je tráva, tým ľahšie sa kosí, znela úsečná odpoveď barbara – dokreslená hlasným a urážlivým smiechom. Tým im dal najavo ako pohŕda ich vyhrážkami a určil výkupné za odchod od rímskych hradieb. … Splnomocnenci senátu sa vraj zmohli na prosebnú otázku: „Ó kráľ ak sú tvoje požiadavky takéto, čo nám teda hodláš ponechať? ŽIVOTY odvetil spupný víťaz bez boja“. …
Ak história nepoučí, sme odkázaní si ju zopakovať. Ale vzhľadom k stavu ktorý už započal v devastácii prírody, vzdelania, populačnému rastu, neprimeranosti spotreby a stále väčšiemu početnému nepomeru „otrokov a otrokárov“ súčasného sveta je čím ďalej pravdepodobnejšie, že mocní začínajú myslieť a investovať do „predstavy“ invázie vyvolených do „nových“ svetov mimo Zem. Ale mýlia sa ako vždy v minulosti, lebo len náš Zemský svet je miliardou liet pripravený niesť tento svoj plod bytia. Všetky dostupné nám svety sú nepriateľské voči všetkému čo tu je dnes a bolo kedykoľvek v zaznamenanej histórii tvorstva. Tak v tohto boha viery niet u rozumného tvora.
Na záver malý ilustratívny poviedkový príklad z politiky (… kdekoľvek na Svete …):
Nespokojní s politikou svojej strany ktorú na svoj obraz nezmenili, zbalia sa, nie však preto aby slobodne si žili a už lepšie pracovali v tom čo zvládnuť je v ich schopnostiach. Založia Novú stranu v nádeji, že ona bude zlatým teľaťom ich viery čo po nociach si vysnívali.
Ked niekto cital Dejiny Rima, alebo Alexandra... ...
Lukánske lesy boli ešte plné čried diviakov,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty