Politická platforma

Mnohí sa divia, ale niet sa čo diviť.

V uplynulých niečo viac ako 2 rokoch extrémne vzrástli zisky bánk, na burzách rástli indexy aj ceny akcií a významne sa zvýšili aj úspory (pri tom sa ale nezvýšil počet obeživa / netlačili sa nové peniaze v inom tempe ako predtým). Štáty sa báli krízy spojenej s poklesom produkcie a nezamestnanosťou a pri tom vyvolali krízu ceny peňazí.

Okamžite keď sa ukázalo, že sa systém nezrútil, začalo sa s rýchlym odčerpávaním bohatstva do odvetví na ktorých sú všetci závislí, energetika (dnes sa bez energií zastaví život) ale napriek opatreniam na zabránenie šírenia pandémie rástla spotreba energií. Rast ich cien nikoho nenechal chladným a spustil sa rast cien ďalších a ďalších komodít.

Inflácia je na svete aj bez krízy spojenej s klasickou ekonomickou recesiou, zatváraním podnikov, nezamestnanosťou, poklesom spotreby, … Ale vieme zastaviť infláciu, ak nedokážeme regulovať burzy, objem výroby i spotreby?

Bohužiaľ pre nás, prijali sme Čínsky model riešenia pandemickej krízy (ktorá mala v Číne iba 1 kolo a u nás už 4 či 5), ale s absolútnou absenciou čínskych nástrojov na jej riešenie!

Väčšina ľudí nepozná históriu ani filozofiu, len omieľajú často opakované frázy. Jedna sa mi teraz hodí. „Antické Grécko – demokratické Atény a Sokrates sú základom Západnej kultúry, vzdelanosti a úspechu.“ Ale pravdou je, že Sokrates nenávidel Aténsku demokraciu, nie ako princíp ale ako zdroj moci. Demokracia je pre múdrych schopných rozumných konvencií a praktickej politiky. Ale práve pre jasný a verejne známy Sokratov postoj a šírenie objektívneho / opodstatneného múdra bol Sokrates demokratickým súdom zvolených politikov odsúdený.

Jeho smrť, podobne ako Palachova sa nestali mementom a to z rovnakého dôvodu. Obaja si ju zvolili v konečnom sami, lebo odmietali žiť v lži, nedokázali sa vyrovnať s degradáciou ľudskej cti a rozumu.

Ale je nesmiernym šťastím pre istú časť ľudskej populácie, že história zachováva tieto príklady „pozitívnej deviácie“, ktoré dávajú pocit nádeje, podobne ako pre kresťanov post-pozemský Raj a zmŕtvychvstanie. Seba-deštrukčná povaha človeka musí byť aspoň v oblasti psychiky niečím vyvážená, a tým vyvažovacím závažím je zrejme viera v inú možnosť, ale v inom čase.

Áno sme strojcami svojho bremena, šťastia i nešťastia. Jeden múdry medzi 10 hlupákmi bude vždy odsúdený a práve on považovaný za vred na tele hlúpej ale krásne hladkej stavby, alebo sochy. Spomeňte si na dokonalé a hladké telá gréckych sôch, bola to realita? Kdeže. Môže byť takým ťažko pracujúci otrok, sluha, vojak so šrámami z mnohých bitiek?

PETER PONICKÝ LOŠONCI