Racionalita rovnováhy

Najprv na úvod krátky osobný príbeh.

Keď som sa sem prisťahoval, mali sme so susedovcami medzi domami parcelu v spoločnom užívaní. Raz som nachytal susedu ako chodí na orechy do mojej záhrady, lebo medzi našimi domami nebolo plota. Keď zabíjali prasa, pri vešaní sa im „vyšmyklo“ a skončilo na mojej stene a chodníku. Keď sused vo svojej drevárni zváral, akosi zabudol že pri tom sršia iskry a v noci jeho dreváreň začala horieť a ten oheň zlikvidoval žiarom môj strom.

Dnes je medzi nami plot, nechodia mi na orechy, ani ich psa nemusím chytať na svojom dvore. Ale jedno ich mám neustále tu. Sú to ich mačičky. Ukradol som ich? NIE, len s nimi jednám ako s kamarátmi a dám im normálne najesť a nenadávam im neustále pri nejakom ich huncútstve. Tie totiž nezastaví ani ten plot a mne nevadia a poteší to keď vás majú tieto úžasné zvieratká radi a dávajú to aj jasne najavo.

Naposledy na jeseň, som musel suseda veľmi dôrazne upozorniť keď sa chystal orezávať konáre môjho stromu zasahujúce do časti v spoločnom užívaní, že ním vlastnený pozemok je viac ako 3 metre ďaleko!

Občas teda musí človek jasne a celkom bez okolkov dať najavo, že jeho tolerantnosť nie je slabosťou ale prednosťou duchovne pevného človeka.

Keď prenesiem tento kratučký príbeh do práve prebiehajúcich medzinárodných okolností, tak mi pripadá náležitý nadpis ktorý som použil. Rusko nech je vnútropoliticky akékoľvek (je to totiž len jeho vec), tak na medzinárodnom poli koná uvážene, zdržanlivo a keď treba tvrdo, ale nikdy nie bez predchádzajúcej formálnej či faktickej snahy o rešpektovanie jeho postojov, potrieb a možností. Tak sa stalo opakovane v uplynulých dňoch a mesiacoch. Naposledy po uznaní tzv. separatistických ľudových republík v Luhanskej oblasti a na Dombase (čo mohli urobiť už po vyhlásení suverenity týchto ruskojazyčných oblastí, ale neurobili tak a opakovane roky upozorňovali na nutnosť plnenia Minských dohôd s nutnou angažovanosťou Francúzskeho a Nemeckého dohľadu nad ich plnením).

Teraz najprv rozmiestnili svoje vojenské jednotky na hranici demilitarizovanej zóny a požiadali Ukrajinu aby svoje vojenské jednotky stiahla za hranice týchto dvoch krajov. Nestalo sa a preto sa posúvajú na hranice toho čo predtým riadne diplomaticky uznali a rešpektujúc bilaterálne dohody s nimi.

Ani ja som nemal pôvodne zámer stavať plot a ukazovať svoje „zuby“ susedovi. Ten však moje tolerantné správanie a opakované slušné upozorňovanie chápal ako slabosť a stupňoval svoje nekorektné činy.

Koľko takýchto výčinov skončí pred súdom alebo tragicky stratou zdravia či života. Preto tolerantní nesmú byť slabými aby sa nestali otrokmi svojej tolerancie. A či je možné dokázať toleranciu, agresiu, slabosť, násilie? Iste. Tým dôkazom je história a jej faktografická dokumentácia (podobne ako lístok s percentuálnym popisom rozdelenia sfér vplyvu v Európe medzi Churchilom a Stalinom pri ich jednaní pred koncom vojny, alebo zverejnená komunikácia CIA serverom WikiLeaks Juliana Assange, ktorého chcú USA hrdelne potrestať za zverejnenie pravdy).

Peter Ponický Lošonci