Racionalita rovnováhy

(Vesmír nie je nekonečný, čierna diera vlastne nie je diera a čas je našim výmyslom, …)

Životný cyklus je biologickou aj geologickou samozrejmosťou a veľmi pravdepodobne ako u hviezd či galaxií mu podlieha aj vesmír (náš či iné). Z pohľadu veličiny, ktorá najviac devastuje človeka (čas) je zrejme jedinou stálou aj keď nie konštantnou veličinou Univerza, ENERGIA.

Energia je konštruktívna aj deštruktívna z pohľadu človeka, ale inou nemôže byť keď jej údelom je obnovovať životný cyklus. Človek je jediným tvorom na Zemi, ktorý pochopil životný cyklus, ale rovnako jediný ktorý sa mu snaží zabrániť a používa k tomu pri svojich minimálnych znalostiach rozkladnú/deštruktívnu energiu, čím samozrejme v túžbe po nemožnej večnosti ešte skracuje svoj životný cyklus.

Tento fyzikálny úvod som zvolil zámerne, aj keď ako môj dobrý priateľ hovorí, „nie každý pochopí čo tým myslíš“, ale múdre slovo vpísané do viet, nikdy nebolo pre všetkých a podľa známych štatistických zákonitostí, ani nikdy nebude pre všetkých. Pozorný čitateľ si iste všimol slová, či slovné spojenia ktoré som aj zvýraznil, že celý úvod je vlastne o dvoch kľúčových položkách energii a životnom cykle. Dni ktoré aktuálne žijeme sú najmä o týchto neštatistických položkách.

Západný politický a mediálny svet vynakladá obrovské množstvo energie, aby presvedčil Svet, že jeho životný cyklus sa ešte nekončí a dodáva obrovské množstvo koncentrovanej deštruktívnej energie v podobe zbraní krajine (Ukrajina), ktorá je vlastne výsmechom a potupou jeho liberálnych hodnôt, lebo nie je ani demokratickou ani slobodnou. Ovláda ju už dlhé roky (cca 30 rokov) všadeprítomná korupcia (4. najskorumpovanejšia krajina na Zemi) ako rozkladná energia systémového usporiadania, ktoré nevyhnutne, ako vo fyzike/vesmíre, vyžaduje striktnú aplikáciu konštruktívnych/stavebných pravidiel, zákonov/zákonitostí.

Ešte pred niekoľkými desaťročiami sa pyšnil Západ vlastníctvom „strážneho psa“ slobody a demokracie, MÉDIAMI. Joseph Puliczer, Bob Woodward, Carl Bernstein poctiví investigatívny žurnalisti (samozrejme aj ďalší) sú pokorený dnešným stavom žurnalistiky a médií vôbec. Ich miesto a úloha v spoločnosti Západu sa zmenili na Goebbelsovské propagandistické hlásne trúby moci. Aj na to je vlastne jednoduchá odpoveď, vo vlastníctve médií a zmene ich poslania. Ich vlastníci nechcú akceptovať globálny spoločenský vývoj, hoc roky z globalizácie nesmierne štedro ťažili do vlastných vreciek a tak ešte utužovali svoje presvedčenie o nekonečnosti moci a vplyvu (zrejme ani nikdy nevedeli, že je niečo ako životný cyklus a nie je nekonečno), lebo bohatstvo sa nikdy v histórii nesnúbilo s múdrosťou. Ale mnohí si zrejme ani neuvedomujú, že súdobý pestrý mediálny svet umožňuje nezávislú investigáciu a jej šírenie a rovnako ani fakt, že propaganda neosloví všetkých a tieto ostrovy pozitívnej deviácie budú fungovať podobne ako v minulých storočiach disidentské hnutie, s tým rozdielom že to dnešné je zosieťované, computerizované a globalizované. Všetky tieto faktory akcelerujú procesy a teda aj proces aktuálneho životného cyklu (zániku systémového usporiadania podľa starých pravidiel).

Rovnako ako v iných ľudských historických etapách, ani dnešný klam neostane na večnosť a na rozdiel od sebaklamu Egyptských faraónov nebude mať ani jeho história trvácnu hodnotu artefaktu, lebo je „vytesaná“ len do veľmi netrvácneho média (papier či binárny zápis na pamäťovom médiu).

Možno ale paradoxne jediným trvácnym artefaktom tejto doby, bude ničenie/zničenie toho jediného čo nám umožňuje existenciu, prírody a jej diverzity/pestrosti bez ktorej neprežijeme ako biologický/živočíšny druh. Preto jedinou rozumnou politikou je práve spoločná/globálna záchrana nášho prostredia, aby mohlo byť aj pre ďalšie generácie životným. Ale čo napriek tomuto už zjavnému faktu, robí tzv. vyspelý Západ? Generuje ľudskú nevraživosť/nenávisť, naďalej sa k iným civilizáciám chová koloniálne (dokonca aj k tým eventuálnym a pre nás stále virtuálnym vesmírnym, len si spomeňme na výrazy ako „kolonizácia Mesiaca, Marsu či dokonca Vesmíru).

„Náš Západ“ neustále zvyšuje pravdepodobnosť, že sa vznietia „sadze“ stáročného koloniálneho útlaku zvyšku Sveta ale v tejto „seči“ nemôžeme vyhrať, lebo nech si ktokoľvek čokoľvek vymaľoval vo svojich chorých predstavách, je teritoriálny, personálny aj energetický nepomer v náš neprospech (v uvedenom poradí 20:60, 1:7, 10:90). Jediné čo nevieme ovplyvniť (čo pre niektorých môže byť božským) je nekompromisnosť zákonitostí Univerza a Zeme ako jeho súčasti, ale to je aj jediná nekompromisnosť, ktorú musíme akceptovať (lebo sme súčasťou jej procesov). Každá iná, ľudská nekompromisnosť je vždy konečná, poraziteľná a nie nevyhnutná.

Tým najsmutnejším pohľadom, ktorý si viem ako fyzik predstaviť je „čierna diera“ slnečnej sústavy, na mieste kde predtým bola jedinečná, výnimočne nádherná modro/zelená planéta, ktorá tam ešte mohla zotrvať najmenej 2,5 miliardy liet. Lebo ani jej sa životný cyklus nemôže vyhnúť, všetko má totiž svoje hranice a nekonečno neexistuje!

Peter Ponický Lošonci