Racionalita rovnováhy

(Napísané v roku 2020.)

Ale Svet vnímame predovšetkým svojimi detektormi (istej vlnovej dĺžky vlny svetla – oko, s istou chemickou štruktúrou – čuch, s istou akustickou štruktúrou – časť akustického spektra/vlnenia). Iba časť tohto spoločenstva dokáže hľadať tam, kde nič z existujúceho nedokážeme detegovať pomocou svojich receptorov (snímačov obrazu, zvuku a „smradu“ ).

„Primitívne“ spoločenstvá hľadali často vysvetlenia nami prirodzene detegovanými snímačmi v nadprirodzenosti pozemských javov. „Našli“ bohov a zjednodušili si to zostavením hierarchie vlády, ktorú už zaviedli sami a vytvorili všemohúceho jediného a univerzálneho Boha. To viedlo ľudské spoločenstvo k determinizmu, podmienenosti, vývojovej štruktúre poznania. Prispievali k tomu svojimi intuitívnymi myšlienkovými procesmi starovekí filozofi (obsahujúcej fyziku, biológiu, matematiku, …).

Isaac Newton determinizmus zafixoval svojou pozemskou mechanikou, ktorá sa dala uplatniť všade tam kde pôsobila sila ktorá determinovala pohyb (mechaniku), tj. gravitačná. Náboženské podvedomie ľudskej populácie bolo už tak organicky spojené so sociálnymi spoločenstvami, že vnímanie boha a jeho „práce“ bol determinizmus stvorenia.

Ale postupne sa vďaka fyzike stávalo stáročia nemysliteľné reálnym. Postupne slablo i tisícročiami budované náboženské povedomie, podvedomie až sme ako civilizácia začali mať pocit všemohúcnosti, ktorou sme čoraz viac Boha/Bohov zosadzovali z trónu univerzality vrcholu poznania.

Poznanie evolúcie (Charles Darwin) doviedlo ľudí k predstave, že aj vývoj spoločenstva je výsledkom evolúcie k niečomu určitému a nevyhnutne smerujúcemu k sociálnej rovnováhe/spravodlivosti (Karl Marx). Tento omyl z pocitu konečnosti poznania fyziky (tej Newtonovskej, ktorá je skutočne spriahnutá s gravitáciou) podstatne ovplyvnil tzv. ateizáciu spoločnosti a vieru v „zázrak“ konečného dobra ktoré nahradí dobrý úmysel Boha v Rajskej záhrade.

Albert Einstein vniesol do fyziky mýtickú tajomnosť, relativita a mnoho hypotéz iba postupne sa ukazujúcich ako objektívne, však pre väčšinu ľudí nepochopiteľných, nepociťovaných svojimi zmyslami s ďalším krokom fyziky do neznáma mikrosveta (kvantová fyzika) ešte viac vzdialila väčšinu ľudského spoločenstva od racionality poznania. Neschopnosť väčšiny ľudí čo i len pochopiť princípy relativity času, lebo ich čas bol limitovaný „viditeľným“ horizontom existencie ich receptorov poznania okolitej reality. Znásobené absolútnou neschopnosťou pochopiť prázdnotu štruktúry mikrosveta, rovnako ako aj toho „mega“ makrosveta, priviedli ľudské spoločenstvo opäť k mýtickému svetu „pravých“ bohov.

Politický extrémizmus, založený na mystickej sebadôvere vyvolenosti (Mussolini, Stalin, Hitler, Lenin) stroskotal a svet ľudí ako je vidieť vo svojej väčšine nevie pochopiť, že Univerzum sa ním neriadi a dokonca ani jeho pohľadom, čuchom a sluchom. Že relativizmus a relativita fyzického stavu hmoty je v podstate súčasťou komplexity celého nášho Univerza/vesmíru a jeho poznanie nevychádza z miesta pozorovateľa na Zemi.

Mnohí sa vrátili o stáročia v čase späť (tak pochopili relativitu času) a vo svojej mentalite sa vrátili k svojej stredovekej jednoduchosti/inteligencii a s veľkým hrmotom vracajú všemohúceho na jeho pozemský trón temnoty. A rovnako ako mnohokrát v zaznamenanej (teda nerelatívnej časovej dimenzii) sa podobne ako extrémistický politický hľadači pozemského Raja, extrémnymi spôsobmi snažia presvedčiť o svojej prozreteľnosti nových bojovníkov Boha v prospech nadpozemskej blaženosti nebožtíkov.

Možno preto aj USA namiesto hľadania mimozemskej inteligencie (projekt SETI) začali hľadať pozemské podmienky v relatívne dostupnom vesmírnom okolí tejto ľudskej nie príliš inteligentnej civilizácie (u boha vojny Marta na Marse …)

Peter Ponický Lošonci