Diplomatická revolúcia? NIE, ale zámer diplomacie hľadať dočasný zmier.

(Historicky sa opakujúce snahy o likvidáciu protivníka a vôbec nie MIER ako ctnostný cieľ.)

Dnešná informácia v médiách oznamuje, že Sergej Lavrov (minister zahraničia Ruskej federácie) musí žiadať o vstupné vízum na valné zhromaždenie OSN. Rusko ako nástupnícka krajina Sovietskeho zväzu, teda jedna zo zakladajúcich krajín tejto medzinárodnej organizácie ustanovenej pre bezpečnosť pozemského sveta po predovšetkým nimi víťaznej druhej svetovej vojne. Navyše zástupca krajiny ktorá je stálym členom jej Bezpečnostnej rady. To všetko len preto, že USA zbohatli na dvoch vojnách v Európe a tak si osobovali právo „prvej noci“ pre zaistenie mieru po vojne, ktorá vycucala zvyšok Sveta. Treba si položiť otázku, aká záruka spravodlivej regulácie medzinárodných vzťahov medzi krajinami a národmi ak krajina sídla organizácie, ktorej je to jedinou úlohou negarantuje ani len účasť predstaviteľa krajiny strategicky dôležitej pre mier tohto sveta. USA krajina ktorá opakovane na vojnách bohatla a ktorá viedla v čase svojej existencie najviac vojen zo všetkých, byť jej existencia je v porovnaní s mnohými národmi a krajinami len veľmi zanedbateľná.

Rovnako relevantná je aj otázka, ako a či vôbec diplomacia dokáže zaistiť nielen vznik ale aj dodržiavanie údajne „medzinárodne právne garantovaných“ a ratifikovaných dohôd a zmlúv. Spomeňme len na našu skúsenosť z 20. storočia. Po veľkej vojne vzniklé krajiny, dôsledok rozpadu dovtedy existujúcich európskych impérií (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Rusko) hľadali svoju bezpečnostnú/existenčnú istotu u zostávajúcich mocností Európy a USA. USA sa tvárili, akoby Európania neexistovali a hoc z nich ťažili od svojho vzniku. Vyhlasovali politickú neutralitu hoc ekonomického vmiešavania sa do ekonomík európskych krajín sa nikdy nevzdali, a opakovane hlásali svoje tzv. izolacionistické heslo nanovo prevzaté potomkom nemeckých emigrantov, Trumpom – „America first“. Pozostatok koloniálnych vzťahov umožnil existenciu na kontinente existujúcich veľmocí, teda Veľkej Británie a Francúzska ktoré spolu garantovali zmluvami bezpečnosť a teritoriálne rozdelenie povojnovej Európy. Aj naše Československo sa do roku 1938 spoliehalo na tieto zmluvné záväzky pripravené diplomatickou službou a vyplývajúce z medzinárodnej Versailleskej zmluvy podpísanej víťaznými mocnosťami a krajinami „novej“ Európy v Trianone (tak sa nazýva jedna z versailleských stavieb, realizovaných spolu s výstavbou bývalého francúzskeho kráľovského sídla v jej parku). „Mníchovská zmluva“, ktorú sme často charakterizovali ako dohovor mocných (Nemecko, Taliansko, Veľká Británia, Francúzsko) bez našej (Československej) účasti, napriek platným diplomatickým garanciám, dohovorom a ratifikovaným zmluvám, pripravili naše územie o značnú časť územia aj občanov. Takéto hanebné konanie sa v histórii opakuje v krízach veľmocí, ktoré sa k menším krajinám stále správajú ako ku svojim kolóniám a to aj napriek tomu, že majú s nimi tzv. diplomatické vzťahy a opakovane deklarovali ich suverenitu/politickú/územnú samostatnosť.

Akú váhu má teda diplomacia? Len takú, že často len oslabuje ostražitosť tzv. závislých krajín a zahmlieva svoje vlastné imperiálne či koloniálne úmysly.

Aby som dokázal, že to nie je len 20. a 21. storočie keď tak hanebne diplomacia funguje/nefunguje, hoc sa hrdo a až aristokraticky snaží presadzovať často nezmyselný tzv. diplomatický protokol, uvediem dávnejší príklad zo životopisu Ruskej cárovnej nemeckého pôvodu – Kataríny VEĽKEJ.

Anglická vláda a „jeho veličenstvo“ kráľ Juraj II. v roku 1755 vyslali do imperiálneho Ruska nového veľvyslanca, sira Charlesa Hanbury-Wiliamsa. Vyslali ho s dôležitým poslaním aby zabezpečil predĺženie práve končiacej sa zmluvy medzi Anglickom a Ruskom z roku 1742, že Anglicko bude za tovar platiť Rusku zlatom a za túto výsadu sa Rusko zaviazalo poskytovať Anglicku podporu v akejkoľvek vojne, ktorej sa Anglicko zúčastní. Tento krok bol iniciovaný najmä agresívnou politikou Fridricha Pruského a jeho záujmom na ovládnutie Hannoveru (kniežací rod tohto malého nemeckého kniežatstva bol rodinne spriaznený s anglickým kráľovským rodom). Zmyslom poslania nového anglického veľvyslanca bolo zabránenie obsadenia Hannoveru zo severu Pruskom. Anglicko požadovalo sústredenie armády 50000 ruských vojakov vždy pripravených na obranu Hannoveru (k tomuto účelu slúžila aj korupcia, sir Charles Hanbury-Wiliamsa obdarovával vtedy ešte princeznú Katarínu veľkými čiastkami aby jej pomohol z jej obrovských dlhov a očakával významný vplyv Kataríny na cárovnú matku). Peniaze prinášali priateľstvo, vernosť a dohody. Tento stav bol spôsobený aj tým, že Anglickým kráľom sa stal Hannoverský kurfirst, Juraj I., ktorý si ponechal aj toto svoje panstvo (dokonca sa v Hannoveri zdržoval po väčšinu kraľovania a nadosmrti sa nenaučil anglicky) a práve vládol jeho syn Juraj II. Pre Anglicko by bolo veľmi nákladné a vzhľadom k nepočetnosti pozemnej armády až nemožné chrániť toto nemecké kniežatstvo a tak si „platili“ kontinentálneho spojenca na túto „prácu“ a v tejto dobe to bolo práve cárske Rusko a tiež spojenecká zmluva s Rakúskom.

Teda v roku 1755 rástla u anglického kráľa Juraja II. obava z agresivity jeho švagra   Pruského kráľa Fridricha II. (Fridrichova žena Žofia bola Jurajovou sestrou) a preto veľký záujem o predĺženie spojeneckej zmluvy s Ruskom proti agresívnemu Prusku. Táto zmluva bola v mene Ruska podpísaná Basťuževom v septembri 1755. Anglický veľvyslanec teda mohol žiariť radosťou, že sa mu podarilo splniť poslanie s ktorým do Petrohradu prišiel a jeho korumpovanie vybraných členov ruského cárskeho dvora nebolo márne, lebo prípadný konflikt by zaplatili svojimi životmi ruskí vojaci. Jeho radosť však bola predčasná. Správy o tom, že Anglicko sa chystá podpísať novú zmluvu s Ruskom, zalarmovali pruského kráľa (kolovali o ňom reči, že sa bál Rusov viac než Boha). Zdesený tým o čo usiluje Anglicko v podobe ohrozenia päťdesiattisícovou ruskou armádou pripravených napadnúť v mene Anglicka jeho krajinu, požiadal sám aby tieto dve krajiny „oprášili“ už zaniknutú/neplatnú zmluvu medzi Pruskom a Anglickom (Fridrich totiž už predtým zamietol anglický návrh na zaistenie bezpečnosti Hannoveru spojeneckou zmluvou s Pruskom) a 16. januára 1756 vznikla a bola parafovaná zmluva medzi Veľkou Britániou a Pruskom, kde sa vzájomne zaviazali, že na seba nebudú útočiť. Dokonca zmluvne si potvrdili, že keby ktokoľvek „narušil pokoj a mier Nemecka“ čo znamenalo mimo Pruska aj Hannover, spojili by sa proti takémuto útočníkovi (čo v tomto prípade bolo Francúzsko a Rusko). Táto zmluva bola spúšťačom doslova diplomatickej revolúcie.

Podpisom uvedenej zmluvy s Pruskom prišlo Anglicko o spojenca v podobe Rakúska a anulovanie tesne predtým podpísanej zmluvy s Ruskom. Keď sa o tomto dozvedeli vo Francúzsku, okamžite vypovedali spojenecké záväzky s Pruskom a aktivovanie ich spojenectva s odvekým rivalom, Rakúskom. Prvého mája 1976 podpísalo Francúzsko s rakúskom vo Versailles spojeneckú zmluvu v ktorej sa Francúzsko zaviazalo pomôcť Rakúsku v prípade napadnutia. Tak v Európe za pár mesiacov vzniklo nové politické a mocenské rozdelenie.

Skoro okamžite to využil pruský kráľ Fridrich II. a 30. septembra 1756 napadol s dobre vycvičenou armádou Sasko a včlenil ho do svojej dŕžavy. Sasko bolo ale Rakúskym satelitom a podľa tesne predtým podpísanej zmluvy bol francúzsky kráľ Ľudovít XV. nútený pomôcť Márii Terézii. Keď do vojny vstúpilo Rakúsko ako ruský spojenec, cárovná Alžbeta sa postavila na jeho stranu a proti Prusku.

Ešte stále máte pocit, že sa dá diplomacii veriť a na jej výsledky spoliehať?

Peter Ponický Lošonci

Rusko prechádza do ofenzívy proti americkým investorom v prístave v Odese (Russia Goes on the Offensive Against US Investors in an Odessa Port)

16.07.2025

Larry C. Johnson (na podcaste SONAR21) 16.07.2025 Predvčerom 14. júla, Volodymyr Zelenskyj po medzinárodnom právnom spore odovzdal americkým spoločnostiam najväčší terminál odeského prístavu Olimpex . Novými vlastníkmi sa stali americké investičné spoločnosti Argentem Creek Partners a Innovatus Capital Partners. Cena transakcie nebola zverejnená. [...]

Našim deťom. ..

09.07.2025

Našim deťom …. Začnem citátom Bertranda Russella: „Jednou z nepríjemných vlastností našej doby je, že tí, ktorí sa cítia sebavedomo, sú hlúpi a tí, ktorí majú aspoň nejakú predstavivosť a porozumenie, sú plní pochybností a nerozhodnosti.” Ste Husákove deti. Narodení priskoro na to, aby ste kradli v 90-tych rokoch, prineskoro na to, aby ste boli „deti [...]

The Empire of Lies Must Fall = Impérium klamstiev musí padnúť.

01.07.2025

júla 2025 Autor príspevku v origináli na SONAR21: The Frontier Man (Autor je americký básnik, spisovateľ, hudobník a vizuálny umelec. Svoje diela publikuje pod pseudonymom, aby sa viac sústredil na svoje myšlienky a umenie než na svoju identitu. Muža z pohraničia (The Frontier Man) môžete sledovať na jeho stránke Verses & Visions; na sociálnej sieti – X [...]

Izrael Palestína gaza

Hamas tvrdí, že Izrael blokuje rokovania o prímerí a prepustení rukojemníkov

18.07.2025 23:33

Ozbrojené krídlo Hamasu vyhlásilo, že v rámci snáh o ukončenie vojny s Izraelom je ochotné prepustiť všetkých rukojemníkov.

výcvikové policajné zariadenie los angeles

V policajnom zariadení v Los Angeles došlo zrejme k výbuchu, hlásia tri obete

18.07.2025 22:08

K incidentu došlo v zariadení, kde sídlia špeciálne jednotky z oddelenia šerifa a pyrotechnici.

Brunner, Dobrindt, rakušan

Šesť krajín sa zhodlo na potrebe sprísnenia migračných pravidiel EÚ

18.07.2025 21:09

Dohodli sa na odstraňovaní prekážok pre presun odmietnutých žiadateľov mimo EÚ a azylové konania v tretích krajinách.

Takáč

Takáč odmieta obvinenia Zdechovského o nedostatočnej kontrole eurofondov na Slovensku

18.07.2025 17:51

Podľa ministra ide o pokračovanie politicky motivovanej kampane, ktorú europoslanec vedie v spolupráci s Progresívnym Slovenskom.

veget

Pravda v Pravde.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 286
Celková čítanosť: 714171x
Priemerná čítanosť článkov: 2497x

Autor blogu