Racionalita rovnováhy

Už v starej Asýrskej ríši panovník prišiel na to, že je nutné stanoviť isté všeobecné pravidlá ktoré by tvorili popri autorite absolútneho vládcu piliere udržateľnosti ríše/štátu, predovšetkým zvnútra (Zákonník). Samozrejme z pozície najvyššieho „pomazaného“ Bohom a správnym vzťahom k ďalšiemu pilieru udržania moci – náboženskému systému udržujúcemu strach medzi obyvateľstvom, udržiavanie istého status quo nebol až tak veľký problém. Tak sa v zásade udržiavali organizačné oťaže fungovania celého spoločenstva, strach z božej moci a strach z vládcu a ním stanovených pravidel.

Ústavný sudca vedome klame (ale klamanie pred súdom je krivým svedectvom a je tak trestné), sudca v úlohe vysokého štátneho úradníka klame, berie úplatky a ochudobňuje svojho chlebodarcu/štát manipulovaním výberových konaní, sudca v roli štátneho tajomníka klame a spolčuje sa zo zločincom, sudcovia čo ani riadne neprečítajú spis a napriek tomu píšu rozsudky. Ale aj na strane tých ktorých úlohou je zločincov dostať pred súd sú právnici s nimi spolupracujúci (štátni zástupcovia/prokurátori), ktorí si napriek kráľovským odmenám (rovnako ako sudcovia) zaisťujú ďalšie príjmy „výpalným“ atď. atď. atď.

Absolútnych vládcov zatiaľ nemáme (a aj keby boli museli by znova budovať svoj reštrikčný aparát aby vzbudzovali strach, lebo iba to takých vládcov istý čas drží pri moci). Boha sme sa prestali báť vďaka náboženským spoločenstvám, ktoré hlásajú len svoju vieru ako pravú a často generujú ľudskú nenávisť v spojitosti s uctievaním bohov (kresťanské cirkvi v priebehu dvoch tisícročí dokázali opak toho čo hlásal Ježíš).

„Slobodná“ spoločnosť sa upierala v duchu anglosaskej Cromwellovskej tradície o právny systém, ktorý by spoločnosť držal pohromade (nepodarilo sa to ani samotnému Cromwellovi a vlastne vládol ako lord protektor, hoc sa sprvu snažil o absolutizáciu puritánskych pravidiel ako základu práva). Ale presne ako predpokladal „sir“ Oliver spoločnosť nie je jednoliata a mnohí odmietali/odmietajú systém akýchkoľvek pravidiel. Ale Oliver Cronwell bol vlastne „náboženský fanatik“ a preto pravidlá nie len formalizoval ale aj ctil a plnil ich ustanovenia a keď mal moc donútil absolútnu väčšinu spoločnosti k tomu aby ich plnila.

Ale čo keď je moc vratká a podlízavá? Strach z použitia reštrikcií je strachom zo straty moci. Uvedomelosť a osvetu spoločnosti sme zamenili za rivalitu jednotlivcov, ktorých dokonca zákonom navádzame k tomu aby sa snažili o čo najväčší osobný prospech vytváraním pridanej hodnoty ktorá je závislá od propagandistickej manipulácie verejnej mienky a nie od samotnej novovytváranej hodnoty. Tento tzv. ekonomický systém sa účelovo po tzv. veľkej hospodárskej kríze zbavil hodnotového systému (hodnoty prospechu a zlatého štandardu), ktorý sa v spoločenstve ľudí tvoril tisícročia od doby kamennej. Celý tento systém zatiaľ ako tak drží pohromade vďaka dôvere väčšiny, ktorú si vyspelé krajiny v poslednom storočí kupovali od svojich občanov.

Ale vírus, nemyslím však coronu ale vírus nenásytnosti človeka spúšťa nevratné ekologické procesy v životnom prostredí a už neukľudní spoločnosť ani idea kolonizovania smerom k iným planétam, lebo už ľudia začínajú chápať aj tento klam. Človek je výtvorom tejto Zeme a tomu je prispôsobený. Čo sa asi stane keď zasadíte ružu do marsovskej pôdy? Zanechá len negatívnu biologickú stopu na povrchu Marsu a možno astronaut z inej dimenzie zvedavý na Mars zistí, že to čo po nej ostalo tam nepatrí.

Máme snáď ešte jednu šancu, že všetko a všetci podriadime svoje životy, svoju moc a svoje inštitúcie jedinému cieľu, zachovaniu života na tejto jedinečnej planéte. Ale môže sa veľmi ľahko stať a je to z historických reminiscencií pravdepodobné, že na miesto spoločnej ochrany toho čo ostáva a hľadania prostriedkov na akú takú udržateľnosť si začneme ako naši sudcovia užívať, veď už život je krátky a ešte aspoň pre nich musí byť aj krásny. Budeme lúpiť iným o čo sme sa nepričinili a okruh hojnosti sa bude len neustále zmenšovať a poslední lovci lebiek budú zasypaní popolom stoviek Vezuvov, ale už nebude tých čo by našli ich ostatky a hľadali poučenie z histórie.