Racionalita rovnováhy

Napísal Thierry Meyssan a preložil Peter Ponický Lošonci

Li Chuej prišiel v mene Číny navrhnúť, aby Západ na Ukrajine uzavrel mier a uznal svoje chyby. Západ to však nepočul nechcel. Neúnavne pokračuje v rétorike, ktorú zdokonalili počas studenej vojny, teda že oni sú demokratmi a všetci ostatní ani náhodou. Budú ďalej podporovať Ukrajinu, aj keď už nemá prakticky židnych adekvátne pripravených vojakov.

Podľa medzinárodného práva je predávajúci za predaj zbraní zodpovedný a aj za ich použitie [1]. To znamená, že ak Západ vyzbrojí Ukrajinu, musí sa uistiť, že ich použije len na obranu, a nie k útoku na Ruské územie. V opačnom prípade sa hoc aj nechtiac pustí do vojny s Moskvou.

Vždy si dávajú pozor, aby sa nestali stranou konfliktu. Napríklad najprv demontovali niektoré zbraňové systémy z lietadiel, ktoré sľúbili Ukrajine, a len potom ich dodali. Preto nemajú možnosť odpaľovať rakety vzduch-zem z Ukrajiny na vzdialené ciele v Rusku. Nakoniec si však Ukrajinci mohli sami zabezpečiť potrebné odpaľovacie vybavenie a vybaviť ním svoje lietadlá a používať ich proti ruským enklávam na Donbase od roku 2014.

Hru na vyzbrojenie Ukrajiny, bez toho aby jej boli poskytnuté prostriedky na útok proti Rusku/Moskve, boli čínskou diplomaciou spochybnené . Denník Wall Street Journal informoval o niektorých aspektoch týchto kontraktov, pričom zamlčal podstatu čínskeho postoja [2].

Li Chuej, ktorý navštívil Kyjev, Varšavu, Berlín, Paríž a Brusel, odmietol takýto postup ako odporujúci čínskej globálnej bezpečnostnej iniciatíve a dvanásťbodovému plánu pre nastolenie mieru na Ukrajine, publikovanými čínskym ministerstvom zahraničia 24. februára tohto roku.

Rusko má podľa medzinárodného práva, právo podniknúť svoju špeciálnu vojenskú operáciu proti ukrajinským „integrálnym nacionalistom“. Nie len, že to nie je v rozpore s Chartou OSN, ale je to legitímne uplatnenie jeho „zodpovednosti za ochranu“ rusko-jazyčného obyvateľstva.

Krym, Donbas a východná časť Novorosije sa legitímne pripojili k Ruskej federácii legálnymi referendami. Títo bývalí Ukrajinci boli po stáročia celkom iným národom než dnešný Ukrajinci.

Li Chuej zdôraznil, že Rusko nie je bez viny a konštatoval, že Rusko sa musí podriadiť rozhodnutiu Medzinárodného súdneho dvora (tj. vnútorného tribunálu OSN) zo 16. marca 2022, ktorý mu nariaďuje „pozastaviť“ vojenské operácie na Ukrajine, čo robilo pomaly, ale teraz ho plní (len sa bráni útokom ukrajinských síl).

Trpezlivo vysvetľoval, že do značnej miery je na vine Západ, za to, že v rozpore so svojim podpisom pod Istanbulskú deklaráciu OBSE (r. 2013) budoval a inštaloval na východe Európy sklady zbraní a vojenské základne NATO.

Za organizáciu a podporu štátneho prevratu v roku 2014 proti legitímnym ukrajinským orgánom; za neplnenie minských dohôd, které podpísaly Nemecko a Francúzsko (r. 2014 a r. 2015) a ktoré ratifikovala Rada bezpečnosti OSN; za to, že prijali jednostranné sankcie proti Rusku a to v rozpore s Chartou OSN (r. 1947).

Tak spochybnil nie len celý západný naratív, ale aj spôsob, akým o konflikte uvažovali jeho západní partneri.

Upozornil, že navzdory tomu, čo verejne tvrdia Spojené štáty vlastne nechcú, aby Ukrajina zvíťazila. Také víťazstvo by znamenalo, že malá krajina je schopná poraziť Rusko, ale Spojené štáty sa jej neodvažujú postaviť. To by bolo ich najhorším ponížením.

Mnohým medzinárodným pozorovateľom je preto jasné, že účelom posielania zbraní z druhej ruky na Ukrajinu, nie je poraziť Rusko, ale dráždiť ho k odtajneniu svojich nových zbraní. Západ ruskú armádu v Sýrii vážne nepozoroval, bol příliš zaneprázdnený tým, že nechal džihádistov ničiť sýrsky štát. Keď v roku 2018 prezident Vladimír Putin vyhlásil, že Rusko má účinné hypersonické rakety, laserové zbrane a rakety s jadrovým pohonom [3], Západ označoval jeho tvrdenia za bluf. Teraz vedia, že hovoril pravdu, ale nepoznajú vlastnosti týchto zbraní a ani to, či majú prostriedky ako im čeliť.

V ukrajinskom konflikte prejavuje Moskva veľkú trpezlivosť. Radšej utrpí straty, než aby hrala s otvorenými kartami. Jedinými novými zbraňami, ktoré boli použité, sú presne navádzané rakety ničiace veliteľské stanovištia NATO (testované v reálnych podmienkach v Čiernom mori už v roku 2014 [4], v blízkosti Kaliningradu a v blízkosti kórejského pobřežia [5]) a na Blízkom východe [6]; ďalej hypersonické strely Kinžal (testované v reálnych podmienkach na Ukrajine od marca 2022). Ukrajinci tvrdia, že ich zostrelili, ale to je zjavne len nehanebná propaganda. Zatiaľ sú neporaziteľné a Rusko ich teraz vyrába na masovej báze. Do podzemných bunkrov prenikly 9. marca a 16. mája zničily systém Patriot.

Nikto presne nevie, aké zbrane má Rusko k dispozícii. Všetci si ale uvedomujú, že sa stalo omnoho mocnejším než Spojené štáty, ktorých arzenál sa od rozpadu ZSSR celkovo nezlepšil.

Od prvej dodávky západných zbraní na Ukrajinu, Rusko sa otvorene vyjadrovalo k tomu, že na mieste bojov nezohrajú žiadnu významnú úlohu, okrem toho, že spôsobujú ešte väčšiu skazu a straty na životoch. Západ ich zjavne nepočúva, v presvedčení, že ruská rétorika je len propagandou. Keby sa snažili porozumieť, dozvedeli by sa, že to čo robia nemá s ich zdôvodnením nič spoločného.

Vráťme sa ale k čínskej pozícii. Li Chuej sa zrejme nikde ani len nezmienil o prezidentovi Volodymirovi Zelenskom, ktorého Západ povýšil na hrdinu. Západné správy totiž personifikujú všetkých aktérov, Číňania to ale odmietajú. Takto si zachovávajú jasnejšiu predstavu o silách, ktoré sú v hre.

Li Chuej svojim partnerom tiež povedal, že nie je dôvod, aby sa prispôsobovali pozícii USA, a že môžu byť nezávislí. Presne to im povedal aj prezident Vladimír Putin na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v roku 2007 [7]. Pan Li sa im dokonca odvážil povedať, že pokiaľ sa potrebujú ekonomicky oddeliť od Washingtonu, môžu sa obrátiť na Peking.

Pre Európanov bol tento racionálny prejav čínskej vôle psychologicky neprijateľný. Zločiny spáchané Spojenými štátmi v poslednom štvrťstoročí neuznali a naďalej ich popierajú. V skutočnosti nie sú na Washingtone nijako zvlášť závislí, ale sú intelektuálne v jeho zajatí.

Na čínske argumenty teda nereagovali, ale zato neprekvapivo prehlásili, že sa od USA neodpoja, že požadujú stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny skôr, ako dôjde k akémukoľvek jednaniu, a že počítajú s tým, že Čína zaistí, aby konflikt neprerástol do jadrovej vojny.

Tento posledný refrén ukazuje, že Európania stále nepochopili ani ruský, ani čínsky postoj. Prezident Putin opakovane vysvetlil, že nebude prvý, kto použije strategické jadrové zbrane. Nehrozí teda, že by sa situácia tak vyhrotila vinou ruskej strany. Čína sa naviac považuje za vojenského spojenca Ruska v prípade globálnej konfrontácie, nie však v konfliktoch, ktoré sa jej netýkajú, ako je ten na Ukrajine. Ani tam neposiela žiadne zbrane. Toto rozlišovanie medzi strategickými a taktickými spojencami je rysom mnohopolárneho sveta, ktorý sa Moskva a Peking snažia vybudovať. Neexistuje ani otázka, či Rusko vytvorí koalíciu, ktorá by ho na Ukrajine podporila.

Nikto nie je taký slepý ako tí, ktorí nechcú vidieť.

Thierry Meyssan