Racionalita rovnováhy

(hovoria o všeličom, máločomu rozumejú ale chcú riadiť svet ktorý vidia spoza výkladov svojich kaviarní).

Tomáš Baťa bol tak úspešným hoc z malej krajiny, lebo chcel dokonale rozumieť tomu čo robil, overoval si aby získal osobnú skúsenosť, ktorá sa nedá len zdieľať a dôveroval len v miere vlastnej skúsenosti a dával príležitosť najmä tým s kritickým myslením ale nie tým všetkého schopným podlyzovačom.

Ich progresívny svet nie je z tejto sústavy a zrejme ani galaxie. Tie sa totiž riadia pravidlami, ktorých mohutnosť a presnosť je človeku nedostupná a nedostižná. Mnohí to vieme a rešpektujeme, ale veľmi stará skúsenosť vraví, „čim menej rozumu, tým viac slov o schopnosti a možnosti dosiahnuť nedostižné“ (čím hlúpejší tým suverénnejší) a spoznali/poznajú to všetci skutočný učitelia histórie, počnúc starovekými filozofmi.

Svoj stav a svet nazvali farebným, lebo sa zrejme inšpirovali tým jediným na čo ich upozorňuje ich zrak aj spoza okien kaviarní, napriek tomu že farba je priraďovací mechanizmus nášho zraku smerom k mozgu pre rôzne vlnové dĺžky svetla (podobne ako echolokátor identifikuje objekty okolitého sveta pre netopierov, ktoré majú slabý zrak ale vynikajúci sluch).

Znalým je dostatočne známe ako západný svet prichádza o intelektuálne schopnosti aj vďaka absolútne priechodziemu vzdelávaciemu systému, hre v nezmyselné a návykové hry, neochoty mnohých rodičov skutočne sa venovať svojim deťom a viere vedno v „lepšiu budúcnosť“, ktorú vidia predovšetkým v tom, že nebudú musieť tvrdo fyzicky či mentálne pracovať, ale búdú žiť pohodlný „spokojný“ život vo svetle rámp a v pekných kaviarňach sa kochať cez sklo výkladov na prácou tých „hlupákov čo nepochopili“, že lepšie byť príživníkom ako robotníkom (odvodené od slova rotota a nie rotot). Aj laikovi je známe, že žalúzia nie je ochranným systémom ulice a vonkajšieho sveta, ale toho vnútorného, kaviarenského aby si lenivci v nich sediaci a mudrujúci o všetkom čomu nerozumejú, nemuseli namáhať zrak, svoj jediný intelektuálny/mentálny detektor.

Múdri vedia, že len práca zušľachťuje telo (o jeho schopnosti a vytrvalosti nerozhoduje muskularúra ale šľachovitosť a pružnosť) i rozum (o tom totiž nerozhoduje objem mozgu ale činorodá práca mikroskopických neurónov). Prečo človek dosiahol to čo má za sebou? Nemohol byť totiž ako dnes na Slovensku populárny medveď, v pozdnú jeseň zaľahnúť do brlohu a na jar sa ísť po prebudení nažrať darov zafarbievajúcej sa prírody. Homo Sapiens musel tvrdo bojovať/pracovať aby prežil, musel pozorne sledovať pozemský Svet aby sa učil a učiť svojich potomkov aby ďalej rozvíjali poznanie a sami prispeli novou skúsenosťou. Toto je logická budúcnosť a nie idea globalistov a progresivistov vrátane LBGTQi+ komunít, ktoré nechcú takúto prirodzenú budúcnosť, ale svoje karnevalové „Pridy“, ktoré sa im všetkým spoza výkladov vždy páčili. Ale nevšimli si, že ani v Riu na uliciach farebného karnevalového sveta to nie sú ľudia večne sa zabávajúci, ale po zvyšok roku spravidla veľmi tvrdo pracujúci, aby si dopriali týchto pár dní neviazanej zábavy.

Tak sa skúsme vrátiť k heslu rovnako ideologizovaných komunistov, ktorí tiež túžili po svetovej/globálnej revolúcii komúny ale zlikvidovala ich vlastná lenivosť a kázanie o práci pracovitým, bez toho aby mnohí z nich mali akúkoľvek pracovnú skúsenosť.

„Povaľači z kaviarní na polia a do tovární.“

Peter Ponický Lošonci