Racionalita rovnováhy

Za nepoučiteľnosť z histórie je jediný efektívny trest, ZÁNIK / KONIEC HISTÓRIE. Ako skončili experimenty s utopickým socializmom? Vždy rovnako, v prvej fáze nadšenie, potom zhlúpnutie a nechuť pracovať a nakoniec úplný rozklad takýchto komunít.

Takýmto globalistickým sociálnym experimentom je západný progresivizmus tzv. elity (ktorá nemá vlastnosti elity, len elitárske maniere aj preto ju tvoria slaboduchí ľudia neschopní či neochotní domyslieť dôsledky). Na rozdiel od klasického modelu utopického socializmu sú parametre toho súčasného progresívneho (západného) nastavené od počiatku drakonicky pre komunity vo vnútri a najmä tie mimo neho (unitárne a totalitárne spoločenstvo tzv. zlatej miliardy).

Pre ľudstvo zrejme nie je vôbec určujúci technický a technologický progres, ale len prirodzené miesto Homo Sapiens v rovnovážnom systéme prírody, to znamená čo najjednoduchší a prírode neodporujúci režim zabezpečenia životných potrieb (ako všetky entity prírody). Akonáhle túto rovnováhu medzi prácou a fázou obnovy všetkých nutných reprodukčných procesov (oddych/relax/zbieranie síl a energie) prekročíme vždy smerujeme k sebazničeniu (lenivosti/hlúposti/pôžitkárstvu a neprirodzenému elitárstvu).

Rozdiel oproti minulosti je práve vzhľadom na to, že časť súčasného ľudstva nevie/nechce hľadať dostatočne efektívne energetické zdroje – lepšie je užívať si zisku ako ho investovať pre prežitie „ne-elity“ a neustále má pocit, že pracovať namiesto človeka musí niekto/niečo iné, potrebuje celú planétu pre čoraz menší počet ľudí – ľudia potrebujú jesť a stále toho čo nám poskytuje biologické energetické palivo je našou vinou menej a stroje ktoré majú pracovať a premýšľať namiesto nás potrebujú čoraz viac energie (… Zlatá miliarda … ).

Títo hlupáci akoby nevedeli o princípe životného cyklu, preto procesy neustáleho zvyšovania energetickej potreby budú opakovane cyklicky pôsobiť na znižovanie veľkosti spotrebujúcej komunity, čo nakoniec aj v prípade, že by sa to Západu podarilo (ako verím, že nepodarí), tak skončia vymretím a míňať čas na hľadanie inej planéty pre život človeka je bláhový nezmysel (to je ako presadiť leknín do piesku púšte).

Peter Ponický Lošonci