Najprv musím vysvetliť, že negatívna produktivita nie je neproduktivita, ale naopak vysoká produktivita negatívnych efektov/účinkov nášho konania ktoré prenášame do štatistík ako úspechy, papierové, nezmyselné výkony ktoré degradujú schopnosti, znalosti, účinnosť a pozitívne individuálne a spoločenské prínosy.
V takýchto postupoch, procesoch a činnostiach sme teda vrcholne neúspešný. Ľudská druhová úspešnosť voči iným biologickým druhom je skalopevne zakotvená v znalostiach a zručnostiach, ktorých pridaná hodnota/efektivita/účinnosť je mnohonásobne až nezrovnalostne vyššia v porovnaní s inými tvormi na našej planéte. Napríklad sme historicky nesmierne úspešní v zabíjaní príslušníkov svojho aj iných druhov, tu nemáme metriku porovnateľnosti, vzhľadom k obrovskému nepomeru výkonnosti a účinnosti.
Prečo som použil v nadpise pojem negatívnej produktivity. Vyberiem si demonštračný príklad z oblasti vzdelávania. Za posledných 30 rokov sa u nás a za posledných 50 rokov aj na teritóriu tzv. Západu, nesmierne „produktívne“ znížila úroveň znalostí aj zručností v porovnaní s minulosťou v prvej polovici 20. a vlastne minimálne druhej polovice 19. storočia. Čím to? Inou produktivitou, priechodnosti vzdelávacieho systému a systematickým znižovaním kvality vzdelávania aj profesijnej morálky a zodpovednosti učiacich aj učených. Ale máme nebývale vysoký počet škôl, nebývale vysoký počet učiteľov a rovnako nebývalý počet absolventov (samozrejme dáta sú logicky relativizované k demografickému stavu spoločnosti doby). To sú ale štatistické čísla vyjadrenmé v počtoch zamestnaných a počtoch priechodnosti týmto systémom. Tento vysoký počet ale vôbec nezodpovedá potrebnej diverzite, lebo nám chýba nebývale veľké množstvo „príčetných“ profesne pripravených profesií, nevyhnutných pre chod spoločenstva ľudí (spoločnosti) zhromaždených v mestách a na dedinách. Na druhej strane máme nebývale veľké množstvo „nepríčetných“ formálne vzdelaných, dokonca s diplomami právnikov, sociológov, psychológov, filozofov, sociálnych pracovníkov a mohol by som pokračovať pomerne dlhým zoznamom.
Dnes je exponovanou témou energetika, tak uvediem príklad ktorý doplní predchádzajúci odstavec. Jedným z dnes tzv. ekologických energetických zdrojov je vodný tok. Jeho sila/energia je obrovská a je možné to konštatovať aj bez primeraného technického a prírodovedného vzdelania. Ukázkou tejto energie a výkonnosti sú rokliny a nesmierne hlboké strže ktoré vyhĺbil vodný tok spolu s efektom erózie vplyvom okolitého prostredia v rôznych geologických etapách existencie našej planéty. Ak necháte vodný tok vtiecť do otvorenej krajiny zanedlho ju vypní splaveninami ktoré nazbieral v horách kde mu stáli v ceste prekážky (takto sa zúrodňoval staroveký Egypt), ale v dnešnej dobe a pri prebiehajúcej zmene životného prostredia a našej lenivosti by nám ani trakýto dar prírody nepomohol. Každá vodná elektráreň, veterná elektráreň (veterník), prílivová elektráreň je založená na vytvorení prekážky pre vodný a vzdušný tok a na „zbieraní“ silového/energetického účinku na tieto umelé (nami vytvorené) prekážky ako sú vrtule vetrníkov či vrtule/turbíny poháňané prúdom vody vhodne privedenom na správne vypočítané lopatky umistnené na pevných aj primerane pružných robusných hriadeľoch, ktoré musel niekto navrhnúť, spočítať a vyrobiť (nie UI ale vzdelaní a profesne dobre pripravení ľudia). Boli by to dokázali bez pripravených/vzdelaných učiteľov? Boli by to dokázali bez vlastného pričinenia, námahy, starostí ale aj radosti zo zvládnutia prekážky skúšky/písomky/odpovede?
Áno prekážky sú našimi učiteľmi, lebo starodávni znalci/učenci/filozofi často nenavštevovali školy, ktoré by im to všetko dali ako na podnose. Oni pozorovali svet, oni sa z odpozorovaného učili meditovaním/rozborom všetkých aspektov dejov a javov ktoré pozorovali v prírode okolo seba. Oni boli prvými účiteľmi, ktorí spôsobili to, že sa rozbiehal pokrok a s ním jednoduchší život. Ten netkvie v lenivosti a nepracovitosti, ale naopak v pričinení sa tých mentálne najlepšie vybavených človečích jedincov, ktorí posúvali svoje poznanie v podobe návrhov tým manuálne zručným ktorí ich podľa týchto návrhov a korekcií autorov realizovali. Takto sme sa dostali kde sme, resp. kde sme ešte niektorí (čo platí najmä pre tú časť sveta ktorej sa hovorí kolektívny západ).
Vrátim sa ku vzdelávaniu, či zjednodušenie školstvu. Dnes v tom tzv. našom západnom svete každý skončí základnú a strednú školu. Väčšina tých ktorí sa rozhodnú študovať na nadstavbe či na univerzite a nelení sa im tam zotrvať, tak absolvujú. Napriek tomu nám chýbajú nutné profesie pre zabezpečnie čo i len údržby toho čo už existuje. To ešte vôbec nehovorím/nepíšem o mase absolventov vysokých škôl ktorí sú pre štandardné fungovanie hospodárstva a jeho nevyhnutných služieb nevyhnutnými a nie je ani dosť ani dostatočne pripravených, hoc štatistiky sú nebývale objemné a kvantifikované, hoc nie kvalifikované.
Ešte stále som sa nedotkol vrcholu znalostnej pyramídy tých porovnateľných so starovekými učencami a filozofmi ovládajúcimi nie len meditáciu, ale aj experiment a teda znalosti z oblasti matematiky, fyziky a ďalších poznatkov potrebných na interpretáciu videného a pochopeného (v onom čase dokonca bez laboratórií a množstva pomocníkov). V tejto súvislosti som si spomenul na svojho vynikajúceho kolegu a priateľa profesora …. s ktorým sme sedeli v jednej kancelárii na jednej nemenovanej vysokej škole, ktorý komentoval naše dišputy slovami, „co myslíš Petře, je tady vůbec někdo kto by nám rozuměl?“ Tento komentár po prvý krát použil vtedy keď sa z kuloárnych rečí (ako dlhoročný a starší akademický pracovník, vedec a učiteľ) dozvedel, že na škole sa šepká o našich rozhovoroch (pri ktorých boli mnohokrát iní kolegovia a pracovníci vysokej školy), že ľudia ani netušia o čom sa bavíme (zvlášť keď naše úvahy boli vysoko teoretické a alternatívne). Tak teda akých absolventov vypustia zo svojich absolventských ročníkov univerzity a fakulty, ktorých akademici ani netušia o čom sa bavia ich odborne najzdatnejší kolegovia (ktorým sa veľmi často zakazuje skúšať a niekedy aj prednášať, lebo by málokoho prepustili cez sito znalostí a ich prednáškam vúčšina študentov ani nerozumie a nie je schopná zvládnuť ani odborný slovník disciplíny ktorú si zvolili – možno nedobrovoľne, ale to je ich problém).
Bohužiaľ takáto je situácia vo väčšine krajín tzv. Západu, ktorých sme v tejto etpe a v takýchto negatívnych konotáciách dostihli závratne rýchlo. Toto je cesta do pekla ktoré už začalo (stačí si spomenúť na rozhodnutia krajín EU a USA ako riešiť energetické potreby svojich krajín), ako hodnotiť realitu iných krajín ktoré sma sa ani nesnažili spoznať? Tých zhruba 7 miliárd ľudí skrze svoje krajiny, ktoré niekto nenáležite nazval „globálny juh“ má úplnú pravdu, že nechcú ani nás ani naše postupy, lebo oni si často ešte neužili ani zjednodušenia svojho obyčajného života aby sa dali nami strhnúť do pekla zaostalosti, nihilizmu a ideologického nánosu neobjektivity a lží. Klamali a sklamali sme ich už dosť. Ja im radím, nedajte sa oklamať opäť pozlátkom stvoreným z koloniálneho rabovania minulých moci pánov, ktorí si vytvorili ideológiu nenásytnosti a násilnosti. V súčastnosti dokonca skrze médiá a štatistiky neobjektívnych dát naše európske krajiny spolčené do EU mentálne znásilňujú vlastných občanov. O seba nemám strach, ale radím aj našim spoluobčanom, nedajte sa lebo budete „z povzdálí“ sledovať vlak iných ktorí sa vám aj napriek slizu rečí o napredovaní budú stále vzďaľovať. My starší sme to už raz zažili a to aj napriek tomu, že úroveň vzdelávania bola onehdy na ďaleko vyššej úrovni ako je dnes.
Peter Ponický Lošonci
Celá debata | RSS tejto debaty