Racionalita rovnováhy

Spočiatku viera v zlepšovanie, potom len nádej na udržanie a nakoniec zmar a úplná erózia vzdelania a vzdelávania.

Viac ako 30 rokov som prednášal na vysokých školách a univerzitách, dokonca som si vyskúšal aj úradnícku/manažerskú roľu na úrovni štátu ako minister pre vzdelávanie a vedu, na inštitucionálnej úrovni univerzity, fakulty, katedry ako manažer/úradník pre ich správu a rozvoj a chvalabohu som si na istý čas pobudol v priemyselnej podnikovej praxi ako technik, vývojár i manažer.

Musím po iných múdrych predkoch rodu Homo tiež konštatovať, že skutočne poznáme veľmi málo toho čo nás obklopuje a napriek tomu sme dospeli (opakovane) k času absolútnej erózie aj toho mála poznania ktoré sme doteraz dokázali odhaliť. Napriek tomu istá časť ľudskej populácie (tzv. západnej) vytvára realitu virtuálnu, ktorá nemá nič spoločné ani s tou inštinktívnou, prirodzenou realitou ktorú cítime/vidíme/počujeme a teda aj s veľmi obmedzeným poznaním celej reality.

Už najmenej 20 rokov publikujem a  hovorím o tom, že ak nezmeníme náš prístup k realite a necháme sa viesť podvodníkmi, dopadneme tak ako to dnes konštatujú aj ­nevyvratiteľné fakty, že sme na konci rebríčkov znalostí a zručností školákov a teda logicky aj ich učiteľov.

Na univerzitách máme aj profesorov a docentov ktorí nezvládajú znalosti základnej školy druhej polovice minulého storočia a o PhD. ktorá mala byť alternatívou vedeckej prípravy (teda CSc.) ako tretí stupeň vysokoškolského vzdelávania ani nehovoriac, lebo ich absolventi zväčša nemajú ani základné povedomie o charaktere a náročnosti skutočnej vedeckej práce. Dalo by sa to podľa historicky obecne prijatého slovníka efektov vzdelávania interpretovať ako jeho opak, teda nie progres, ale degres, distorzia, deštrukcia, rozklad. Progres znamená viac poznania, viac znalostí, viac zručností, väčšiu úctu k poznanému spojenú s vedomím zložitosti skúmanej/študovanej reality. Prínos poznania teda možno označiť ako pokrok v poznaní, alebo tiež progres poznania.  Dnešní liberálni progresivisti ale zdeformovali tento pojem podobne ako boľševici zdeformovali pojem demokracie/slobody.

Západná spoločnosťa teda logicky po roku 1990 aj naša sa vydala cestou podvodu a teda aj zdanlivej/virtuálnej produktivity.

Chcete príklad? ESET, vyspevovaná firma podvodníkov. Prečo? Lebo jej zakladateľmi a prevádzkovateľmi boli hackeri, ktorí vytvárali software na prelamovanie ochrany počítačov v dobe ich dynamického rozvoja a aplikácie v inštitúciách. Z toho si oni a nie len oni vygenerovali podnikanie, ktoré sa zdá je dnes dôležitejšie ako železo/hardware a aplikačné programy/software. Z USA priniesli ich nezmyselný progresivizmus túžiac stať sa elitou, ale môžu byť podvodníci/hackeri skutočnou elitou? Moja odpoveď,  je NIE – nemôžu byť skutočnou elitou v historickom kontexte tohto slova. ­

Dlhé roky umelo zvyšovali povedomie potreby vzdelania, ale len inštitucionálne. Teda zjednodušene „všetci“ navštevujte školy, lebo len tak máte budúcnosť. Príklad takej budúcnosti je napríklad v priemysle ktorému sa dnes nadáva „automotiv“. Interpretujem: „keď skončíš strednú či vysokú školu, môžeš sa stať operátorom“. Čo to znamená? Vykonávaš predpísané operácie! To znamená, že nepotrebuješ rozum ako zdroj tvorivosti/invencie, len pamäť aby si si pamätal predpísané/naučené úkony a pohyby v časovom takte výrobnej linky. Ale pamäť majú aj iné tvory a dokonca tie z nášho biologického rodu, teda hominidi a primáti (laicky opice) to dokážu tiež, hoc nie tak spoľahlivo a to práve preto, že ostali deťmi prírody s jej inštinktami, ktoré sme my stratili. A to už radšej nehovorím o oblastiach mimo fyziku a techniku ktorá pracuje len s jednou časťou fyziky, teda mechanikou. To všetko čo sa zametá pod pomenovanie humánne disciplíny odvodené od sociálnej podstaty „tlupy“ homo sapiens. Chcete príklad?

Nedávna tragická udalosť z Prahy a jej najznámejšej univerzity, tej nazvanej po zakladateľovi, teda Karlova univerzita. Hromadná vražda študentov študentom (15 ľudí post mortem)  jej humanitnej fakulty práve prítomných v budove školy/fakulty, jeho Alma Mater. Aká to frustrácia zo života, jediného ktorý doteraz poznal tento hromadný mladý vrah, údajný premiant fakulty a teda aj univerzity. Pamätáte si pamätníci ako hromadné zvyšovanie počtu univerzít a najmä ich netechnických a neprírodovedných fakúlt, malo kreovať novú – lepšiu spoločnosť, po dobe „temna“ ktorá priala vedám a odborom odvodeným od prírody (do roku 1990)? Pamätáte si ako bol zdôrazňovaný ­tzv. ženský element humanizácie (napriek negatívnej skúsenosti z feminizácie základných a stredných škôl).

Pre zaujímavosť a predstavu kvality tejto „Fakulty humanitních studií“ uvediem krátky prehľad kvalifikačných prác obhájených na tejto fakulte, napríklad:

• Současný život „superžen“ po zániku primární rodiny (obhájená v roku 2018),
• Žárlivost u heterosexuálnách a homosexuálnách žen (obhájená v roku 2019),
• Souvislost mezi osobností majitele a behaviorálním profilem jeho kočky (obhájená v roku 2019),
• Když muži tančí. Konstrukce maskulinity ze strany mučských aktérů podle dance (obhájená v roku 2019),
• Výskyt sexuálního obtěžování studujících na českých vysokých školách v roce 2018 (obhájená v roku 2019),
• Strategie seznamování homosexuálních mužů (obhájená v roku 2019),
• Konstrukce otcovství v předporodních kurzech pro homosexuální páry (obhájená v roku 2019),
• Subjektivní pohled českých žen žijúcích v pražské čtvrti X na počátku nového tisí­ciletí na mateřství. Hodnota, společenská nutnost nebo zátěž? (obhájená v roku 2019),
• Činnost nevládních neziskových organizací v oblasti předškolního vzdělávání pro sociálně znevýhodněné a jejich role v inkluzi romských dětí (obhájená v roku 2019),
• Reflexe fenoménu sexuálního obtěžování českými herečkami v kontextu kampaně MeToo: případová studie (obhájená v roku 2019)
• Legitimizace vegánství v přátelském vztahu (obhájená v roku 2019).

Na najvyššej úrovni vzdelávania akú máme inštitucionálne k dispozícii sa pracuje na témach ktoré nemajú nič spoločné­ s logikou celej histórie ľudského spoločenstva, neprirodzených a odporujúcich prebádanej evolúcii ale s virtuálnymi štatistikami podloženými pseudofaktami na základe ktorých, boli udelené študentom akademické/vysokoškolské tituly. Samozrejme to ukazuje aj na zvrátenosť a nekvalifikovanosť zadávateľov, teda učiteľov. Spomínam si na svoj posledný posudok Habilitačnej práce adepta, ktorí neakceptoval/nevedel ani základné znalosti matematiky, štatistiky a fyziky zo základnej a strednej školy a pri experimentoch opakovane podvádzal, rovnako ako podvádzala jeho fakulta, pretože jeho zadania kvalifikačných prác boli od bakalárskej úrovne takmer identické. Na záver som veľmi rezolútne spochybnil aj samotnú kvalitu fakulty/univerzity a jej študijných programov vrátane doktorských.

Ak nezodpovední funkcionári/školitelia/úradníci ,,sediaci“ na zodpovedných miestach pripustili čo i len jediný prípad takejto deštrukcie vzdelania a vzdelávania, potom je „zhnitý“ celý systém. Dnes vieme, že je to tak a smerujeme k peklu nevedomosti a tmárstva.

Za našimi hranicami to nie je o nič lepšie. Nemecká ministerka zahraničia považuje za normálne, že obrat o 360 stupňov je vlastne opakom východiskového stavu. Alebo najnovší „škandál“ na najprestížnejších univerzitách USA, kde po vypočutí v podvýbore pre vzdelávanie kongresu, kvôli zverejneniu prípadov diskriminácie a  antisemitizmu po začatí konfliktu v blízkovýchodnej Gaze (7.10.2023), boli nútené odstúpiť ich 3 prezidentky/rektorky, teda Harvardu (Claudine Gay),  Massachusettského technologického inštitútu (Sally Kornbluth) a Pennsylvánskej univerzity (Liz Magill), ktoré v decembri 2023 a januári 2024 rezignovali na tieto vysoké akademické posty. Rozbehol sa totiž kolotoč a zanedlho po tejto takpovediac politickej kontroverzii boli publikované fakty o plagiátorstve týchto vysoko postavených akademických „elít“.

Celá cesta nášho školstva a vedy po roku 1990 je opakujúcim sa kolobehom reforiem a ich výsledkom je západný model vzdelávania bez vzdelania ale plný podvodov pri jeho získavaní a deklarovaní. Máme tiež „Nevedkovskú vedu“ progresivistickej humánnej diverzie, ale nemáme vedu ktorá by pomáhala progresu hospodárstva, najmä tradičného priemyslu ale ani poznanie na úrovni technických a technologických možností dobových nástrojov o reálnej/skutočnej prírode a jej zákonitostiach.

Už najmenej pred 15-timi rokmi som napísal článok o reformných súvislostiach vzdelávania, že „menej často znamená viac“. Chceli sme meniť systém na lepší ale podarilo sa nám zničiť aj ten ktorý fungoval asi do polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia a mal veľmi dobré výsledky oceňované aj mimo našich hraníc (pamätám si na môj rozhovor s eurokomisárkou pre vzdelávanie a vedu v roku 2002, keď sme ešte neboli v EU, tak v dobrom mi pripomínala aby sme sa nevzdávali ničoho dobrého v našom dobrom školstve).

Dnes som si v ruských médiách prečítal kroky ktoré zavádza v súvislosti so vzdelávaním pre rok 2024 Ruská federácia a ktoré vskutku znamenajú návrat k tomu čo bolo kvalitné/dobré a generovalo aspoň v oblasti prírodných vied/techniky/technológií/histórie vskutku elity svetového či národného významu a autority. Pamätám si ako nám naši západní kolegovia v 80-tych rokoch minulého storočia, pri našich stážach na Západe, závideli invenciu a schopnosť z mála vytvoriť významne viac ako im s pomocou drahých technických a computerových nástrojov/prístrojov.

Na záver mi dovoľte navrhnúť systémové kroky na prinavrátenie kvality a autority vzdelania a vzdelávania. To môže byť aspoň čiastočne aj náš motív pre návrat k pozitívnym výsledkom vzdelávania bez nánosov liberálneho progresivizmu a nezmyselnej gendrovej ideológie, ktorej úlohou nie je nič iné ako už v roku 1965 americkým kongresom konštatované ohrozenie „ľudstva“ či lepšie ich samotných populačnou explóziou po 2. Svetovej vojne a neskôr vládou Richarda Nixona do vládnych programov včlenené prvky systému regulácie svetovej populácie zo strany a aktivitami USA. Dnes už táto domnelá elita hlása nedostatočnosť Monroovej doktríny a vmanipulovanie Sveta na cestu populačnej deštrukcie tak aby v relatívne krátkom čase dosiahli nie zlatej miliardy, ale zlatých 500 miliónov obyvateľov našej planéty.

Moja skúsenosť a znalosti ma vedú navrhnúť tieto kroky a postupnosť pre slovenský vzdelávací systém s gesciou kvality štátu a v jeho pôsobnosti:

1. Prispôsobenie štruktúry a organizácie vzdelávacieho systému normálnemu rozdeleniu schopností a možností ľudskej populácie (Gaussovo rozdelenie).
2. Štrukturálne zjednotenie vzdelávacieho systému podľa kompetencií na jeho hierarchickej úrovni (materské, základné, stredné, vysoké).
3. Materské a základné školy boli a opäť musia byť studnicou základných znalostí ako pre život a pracovné uplatnenie, tak aj pre vyššie úrovne vzdelávania. Za bezpodmienečné považujem aby sa do vzdelávacieho procesu vrátilo pracovné vyučovanie, výchova k patriotizmu skrze pravdivých dejín, organizovaná príprava na svoju obranu a ochranu v prípade krízových situácií a pestovanie telesnej zdatnosti mladej populácie. Je neprijateľné aby úspešný absolvet základnej školy nedokázal počítať bez kalkulačky/smartfónu a aby si každý stret s prírodou realizoval len virtuálne. Preto podobne ako v niektorých krajinách je potrebné zakázať, nepripustiť používanie elektronických komunikačných a virtualizačných nástrojov ako sú súdobé telefóny.
4. Stredné školy už nesmú byť sociálnym programom inklúzie v nevedomosti a odpore k spoločnosti. „Maturita“ a „Majstrovské skúšky“ musi byť rovnoceným dokumentom pre budúce uplatnenie v postadolescentnom veku. Stredné školy musia byť druhým a štrukturálne najdôležitejším krokom ku profesionalizácii a prípprave pre trh práce. Osobná ambícia rodiča i žiaka je totiž až na druhom mieste pred potrebami celej spoločnosti, ak chce úspešne prežiť, lebo iba kooperujúci jedinci tvoria kooperatívnu a úspešnú spoločnosť (ako už dnes vidíme neznalí a formálne vzdelaní neznalí jednotlivci bez rešpektu k realite rozkladajú spoločnosť).
5. Elita nie sú tí, ktorí to o sebe tvrdia, ale tí ktorých v tom uzná história a aktuálne výsledky ich práce. Štatistické rozvrstvenie schopností jednotlivcov tvoriacich spoločnosť predurčuje komunitu cca 10% ako intelektuálnu elitu, ktorá obyčajne nepodlieha ani sociálnym otrasom (len ako príklad uvádzam Alberta Einsteina, ktorý na svoje najvýznamnejšie objavy fyziky prišiel ako úradník patentového úradu v Berne). Preto je úlohou štátu v prospech budúcnosti spoločnosti svojich občanov takýchto jedincov vyhľadávať a pripravovať, dať im možnosť komunikovať a učiť sa od najlepších v jednotlivých odboroch ľudskej činnsoti (to logicky vylučuje prijímanie bez selekcie uchádzačov). Toto je úlohou univerzít – pripravovať intelektuálnu elitu.
6. Inkluzívna spoločnosť nie je spoločenstvo rovnakých, ale kooperatíny konglomerát ľudí s rôznymi schopnosťami vytvárajúcich fungujúce systémové vertikálne aj horizontálne väzby. Potom takýto systém môže byť aj stochastický a nezrúti sa do seba nefunkčnosťou vzťahov a len takýto systém je potom možné nazvať potenciálne úspešnou spoločnosťou.

Vznikajúci (nový) multipolárny svet nechce násilnú populačnú reguláciu ani sociálnu demagógiu o ohrození, ale pokrok s tým čo máme a na čo máme.

Prvým krokom k osvieteniu, ako učil Siddhártha Gautama (teda prebudený, osvietený – Buddha) pred viac ako 2500 rokmi  – je hĺbka poznania seba a sveta vôkol a prijatie takej cesty existenciou aby sme neboli zdrojom skazy a nevratného ničenia. Takéto poznanie nie je virtuálne ani inkluzívne, ale spojené s tvrdou prácou uvedomelého poznávania, ktoré je bazálnou rovinou vzdelávania a podstaty vzdelania dnes aj v minulosti.

Teda pokiaľ sa vrátim k úvodu, návrat aspoň ku minulosti vzdelávania, ktorá prinášala primerané znalosti dostatočne veľkej časti populácie, tak aby celá spoločnosť mohla z efektov znalostí ťažiť a aby sme sa nemuseli spoliehať na migráciu remeselníkov a nezamestnanosť nevzdelaných inžinierov, doktorov, docentov a profesorov.

Napísal 11.1.2024, Peter Ponický Lošonci