Racionalita rovnováhy

Z dnešného pohľadu nebol. Politika je jednou z mála oblastí života, v ktorej neplatí klasická geometria plochy ktorej metrikou je priamka rozdelená nulou na kladnú a zápornú časť, alebo podľa gusta „mlsných“ jazýčkov nepoučiteľných politikov na pravicu (zrejme +) a ľavicu (už len to čo zostalo -).

Už trojuholník má zložitejšie vzťahy a keď prejdeme na súčasnosť, teda do minimálne troch dimenzií priestoru, potom je používaná metrika v politike absolútne nepoužiteľná.

Rozvoj techniky, technológií a nutnosť rozširovania trhových vzťahov a neustála obnova produktov sebou logicky prináša aj nutnosť kúpyschopnosti všetkého čo je na trhu a všetkých účastníkov trhových vzťahov (zákazníkov). Teda aj „kapitalizmus“ musí dbať na tzv. sociálny rozvoj (tempo je vždy poplatné nevyhnutnosti rozvoja trhu a zachovania konkurenčnej výhody a čo najvyššej miery zisku).

Mýlil sa teda Karl Marx? Nie nemýlil sa v analýze konania kapitálu (koncentrácia a maximalizácia zisku). Ale mýlil sa v odhade konania ľudí (kapitalizovaných vzťahov vlastníkov), keď predpokladal, že si s tým neporadia a kapitalizmus „odumrie“ a ak by nie a vykorisťovanie bude naďalej stúpať, tak sa má proletariát brániť takto generovanej chudobe.

Kapitál je hmotný či nehmotný, ale kapitalisti sú ľudia a nechcú skončiť a už vôbec nie vlastnou vinou. Nezmenil sa kapitál, ale kapitalisti. Aj skrze poučení z existencie socialistickej konkurencie, ktorá v 60. a 70. rokoch minulého storočia bola pre Svet istou alternatívou, kapitalisti zmenili kapitalizmus na systém, ktorý naďalej generuje vysoké zisky pomocou neustálej inovácie a propagandy v prospech obnovy produktov a služieb (opakovaného cyklu kúpy), ale narazil na iné hranice, NA HRANICE UDRŽATEĽNOSTI, resp. na hranice vyčerpania zdrojov ktoré máme na Zemi a drancovania prírody do tej miery, že hrozí pomsta samotnej prírody prostredníctvom jej regeneračnej neschopnosti.

Dnes je podľa môjho názoru ľavicou (s požitím metriky priamky) ale so znamienkom + taká politika ktorá v sebe implicitne zahrnuje rozmer sociálnej, ekonomickej i environmentálnej udržateľnosti a to skutočne aj za cenu zníženia individuálneho bohatstva (aj tých ktorí doteraz drancovali aby udržali jediné, svoj nezriadený a neprimeraný život). Toto sa ale týka aj tých čo zabezpečujú „preplach“ rôznych finančných zdrojov v tzv. showbiznise či športe.

Obávam sa ale, že v tomto prípade je ďaleko menej času na zmúdrenie ako bolo doteraz (vrátane devastačného účinku vojen v minulosti), teda už nemáme 3 storočia na to aby sme si nepodpílili konár pod zadkom.

Lošonci