Racionalita rovnováhy

(Lož je legislatívne uznaná pravdou a pravda trestaná ako zločin).

Niektorí sme už dosť dávno hovorili a písali o tom, že ľudstvo sa ženie do obrovských problémov. Táto rovnica problémov však nie je jednostavová. Má mnoho faktorov a premenných a všetci čo i len trochu znalý matematiky, vedia že multifaktorová rovnica sa nedá v reálnom čase vyriešiť a pokus o jej riešenie v tejto podobe je len stratou času s neúspechom na konci únavy. Preto existujú zjednodušujúce matematické procesy a operácie, ktorých účelom je taká redukcia pôvodnej zložitej rovnice, aby jej riešenie prinášalo nie ideálne ani idealizované výsledky, ale použiteľné výsledky!

Aj keď existuje tzv. Teória chaosu (čo je veľmi nedokonalý názov, ale vžil sa), to neznamená v žiadnom prípade stav bez pravidiel univerzality. Ale je to zložitý stav, resp. integrál zložitých stavov. Na rozdiel od prírody a Kozmu, je náš ľudský (sociálny/spoločenský) chaos rádovo mnohonásobne jednoduchší a dokonca má aj overiteľné riešenia. Napriek tomu ľudský rod rieši totožný problém, v čase sa dostáva na rovnakú hranu spoločenskej zmeny vynucovanej nahromadením neriešených (zväčša zámerne neriešených) spoločenských stretov najprv jednotlivcov, potom spoločenských skupín čoraz väčších.

Chaos ktorý dnes už neprebieha skryte, ľudia z istých vygenerovaných elít nazvali „INFORMAČNOU VOJNOU“. Možno vedeli, možno si ani neuvedomovali ako rozdielne voči minulým chaosom identifikovali skutkovú podstatu toho čo po úvodnom „hašterení“ nastáva skoro s genetickou pravidelnosťou, BOJ – VOJNA – CHAOS – NASTOLENIE NOVÉHO „PORIADKU“ (dnes ale aj s možnosťou nastolenia kozmickej univerzality chladu v neustálom prúde vĺn identifikovaných gréckou abecedou a v kozme bežných/samozrejmých, ale nezlučiteľných s biologickou existenciou čohokoľvek a kohokoľvek).

Niet chaosu bez strát. Lebo ak sa vrátim k svojmu prvotnému matematickému modelu popisu doby, tak pôvodná mutifaktorová rovnica mohla byť aj nekonečne dlhá. Zjednodušenie do riešiteľnej podoby ju vždy nutne a výrazne skráti. Čím stratí rovnica nie len na dĺžke ale aj presnosti, stratí sa objektívne najlepšie riešenie, ALE ROVNICA ZOSTANE v pôvodnej aj upravenej podobe a preto stále ponúka potenciálne riešenie v inej dobe a možno aj na inom mieste. Keď zničíme rovnicu (vytrháme všetky listy na ktorých je napísaná) prídeme aj o príležitosť jej potenciálneho riešenia či dokonca vyriešenia.

Ak si toto neuvedomia tzv. mocní ale hlúpy tohto sveta, tak nie len že Sokrates mal pravdu, keď nenávidel Aténsku demokraciu, ktorá tiež vyplavila hlúpych a nezodpovedných politikov, ale už nik nebude môcť v ňom hľadať či k nemu hľadať korene súčasného západného spoločenského pozitivizmu a tak ospravedlňovať morálny charakter civilizačnej vlny, ktorá sa nazýva “západnou“, lebo západ a západný býva aj koniec (dňa pri západe slnka) a vo východných jazykoch aj ako koniec času.

Nájdu sa zodpovední, ktorí si nie len uvedomia to čo je v týchto riadkoch, ale aj učinia niečo aby sme cyklus opakovaní svojich hrôzostrašných činov neustále neopakovali, lebo už možno nebudeme mať čo a možno ani kto ľutovať.

Peter PONICKÝ Lošonci