Racionalita rovnováhy

Pozoruhodný  článok Andreja Fursova – vedec, historik, sociálny filozof a publicista. Jeho meno je známe v Rusku aj v zahraničí. Je autorom viac ako 400 publikácií vrátane dvanástich monografií. Bol docent na Moskovskej štátnej univerzite, prednášal aj na 2 newyorských univerzitách.

,,Niekedy pred 10 až 12 tisícročiami zmizla bariéra v Atlantickom oceáne, ktorá bránila Golfskému prúdu, a Golfský prúd putoval do západnej Európy. Začalo sa dlhé leto Starého sveta. Vzniklo poľnohospodárstvo a v dôsledku toho, čo Gordon Child možno nie celkom výstižne pomenoval, sa ustálil termín – neolitická revolúcia. A tak sa odvtedy takmer 10 000 rokov rozvíjalo poľnohospodárstvo.

Priemerné tempo hospodárskeho rastu, všeobecného, dokonca ani najproduktívnejšieho poľnohospodárstva nepresiahlo 0,2 – 0,4 %. To znamená, že hospodársky vývoj sledoval asymptótu, nič sa nemenilo. Prirodzene, limitujúcim faktorom tu boli zdroje alebo, ako povedal Karol Marx, prirodzené výrobné sily (nemýliť si s geografickým faktorom), a akonáhle počet obyvateľov danej spoločnosti prekročil hranicu prirodzených výrobných síl, aktivoval sa mechanizmus krízovej samoregulácie. Alebo kolonizácia, časť obyvateľstva odišla a vytvorila kolóniu.

No napríklad ako Gréci kolonizovali Stredomorie. Alebo úrady zaviedli prísne opatrenia, ktoré obmedzili spotrebu 90 % obyvateľstva, v Číne to robili veľmi radi. Často to viedlo k povstaniam. No napríklad ako povstanie Červenej brady po reformách Wang Manga. Povstanie preťalo demografický hrb a dejiny by sa začali odznova. Alebo ak kočovní susedia, využili slabosť poľnohospodárskej spoločnosti, vtrhli do nej, vyvraždili časť obyvateľstva a zasadli ako nová dynastia. To sa často stávalo v arabskom svete, v tej istej Číne, pretože tam bolo niekoľko dynastií nomádskeho pôvodu. Poslednou dynastiou Čching boli polokočovní Mandžuovia. Fungovali formy samoregulácie.

Existovali však aj mierové, zabudované samoregulácie asymptotických spoločností. No napríklad konštantné, v skutočnosti inštitucionalizované tvrdé potláčanie spartakovcov Ilotov, obmedzovanie ich počtu a úrovne ich spotreby. Kastové systémy “predkolumbovskej” Ameriky a viacerých spoločností Oceánie boli oveľa dokonalejšie, ak sa tu dá použiť tento termín. Samozrejme, najrozvinutejšou formou je India, ale opakujem, kastový systém nie je len indickou záležitosťou. V Indii bol jednoducho najrozvinutejší, existovalo tam, takpovediac, asi 1000 kást, ale existovali 4 základné varny. V kastovno-varnových spoločnostiach sa akýkoľvek sociálny protest veľmi rýchlo zmenil na konfrontácie medzi kastami a nenadobudol nijaký významný rozsah. A tento systém fungoval tak úspešne, že kastový systém bol nepriamo reprodukovaný aj jeho odporcami. No a povedzme tá istá koloniálna India na rozdiel od Číny prakticky vôbec nepozná roľnícke povstania. V Číne roľnícke povstania niekedy viedli k zmene dynastie. Napríklad bohatý roľník Liu Bang sa stal zakladateľom dynastie Han, ktorá zvrhla dynastiu Qin.

Pokiaľ ide o otroctvo aténskeho a rímskeho typu a klasický feudalizmus, boli oveľa menej stabilné ako ázijské asymptotické formy. Otrokárske polis sa museli spájať do ríš a problémy riešiť posilňovaním represívneho aparátu. Feudalizmus tiež pomerne rýchlo vyčerpal svoj potenciál a počas krízy dlhého XVI. storočia sa buď vrátil k archaickým formám, druhému vydaniu poddanstva, alebo sa vrhol do kapitalizmu. A tak na základe kapitalizmu, ako zatiaľ formy agrárnych vzťahov, potom už prebehla priemyselná revolúcia. “Začiatkom 15. storočia sa v Európe skončil stredovek a nastala talianska renesancia, keď bankári severotalianskych obchodných republík dosadili na pápežský stolec svoje kreatúry a krvavý politický chaos a zhýralosť zakryli brilantným umením. To vyvolalo vznik tzv. talianskeho humanizmu a germánsku reakciu reformácie s viac ako storočím náboženských vojen, ktoré zničili Svätú ríšu rímsku.

A práve porážka križiakov, morová epidémia a expanzia Osmanov dali vzniknúť renesancii, reformácii a novoveku – začiatku modernej Európy a celej západnej pokrokovej civilizácie, pričom novovek trval približne 360 rokov a prešiel tromi fázami. Zmeny boli rýchle, ale ak sa genéza kapitalizmu zavŕšila v polovici 17. storočia, raný kapitalizmus, manufaktúrny kapitalizmus – to je do konca 18. storočia, do roku 1780, potom sa všetko deje veľmi rýchlo. Ako poznamenal slávny ekonóm Douglas North, “ak by sa v roku 1750 ocitol v Európe Grék, človek z Atén alebo staroveký Riman, všetko okrem strelných zbraní by mu bolo zrozumiteľné, ale ak by sa ocitol v Európe v roku 1850, tento svet by mu bol úplne cudzí a nepochopiteľný. A skutočne, od 80. rokov 17. storočia urobila západná, predovšetkým britská ekonomika mohutný skok, prešla z asymptoty do exponenciály. A exponenciála sa až do konca dvadsiateho storočia udržiavala zotrvačnosťou, slabla… Trvá dodnes, ale už je na ústupe.

V skutočnosti sa svetová ekonomika, predovšetkým jej súčasná vlajková loď – americká ekonomika, priblížila práve k tým asymptotickým 0,2 %. Na úkor čoho sa uskutočnil prechod na exponenciálu? Nuž, prvá vec, ktorá udrie do očí – a apologéti kapitalistického systému na to poukazujú – je priemyselná revolúcia. Je to pravda, áno, skutočne k priemyselnej revolúcii mohlo dôjsť len v spoločnosti, ktorá z hľadiska svojej vlastníckej štruktúry, najmä vlastníctva pôdy, prítomnosti určitej úrovne bohatstva, záujmov vládnucej triedy, orientácie na more, na obchod, osobitostí svojho sociálno-kultúrneho typu bola skutočne pripravená na priemyselnú revolúciu a pracovala na nej. No a presne takouto spoločnosťou bolo Anglicko od polovice 17. storočia a tu v 80. rokoch 17. storočia – sa to zhmotnilo. Keď sa revolúcia priemyslu začala, exponenciálny rast sa stal sebestačným a zapojil sa doň celý severoatlantický svet. Tento svet bol navyše orientovaný na more – nie na pevninu ako eurázijské ríše kontinentálneho typu – na more a obchod.

Ako poznamenávajú odborníci, k tomuto exponenciálnemu rastu prispelo viacero faktorov. Okrem rozvíjajúcej sa priemyselnej revolúcie aj koloniálna expanzia, prudký nárast využívania sociálnej nerovnosti a akumulácia kapitálu. Ako uvádza Jevgenij Balacký, tok technologických inovácií koncom 18. a v prvej polovici 19. storočia viedol k rastu kapitálu a produktivity práce. V dôsledku toho tempo hospodárskeho rastu prekročilo tempo rastu populácie. A Malthus, paradoxne, napísal svoju malú knižku o pasci, ktorá sa stala známou ako maltuziánska pasca, práve vtedy, keď z nej Briti a s nimi aj Západ práve vyskočili.

Vrelo odporúčam nájsť si Balackého článok “Consensus Institutions for Neutralising the Neo-Malthusian Trap” na internete, je to v časopise Voprosy Regulirovanie Ekonomiki, číslo 3 na rok 2019. Článok je malý len 14-15 strán, ale stojí to za to, Balackého článok je veľmi zaujímavý. Takže Západ vyskočil z maltuziánskej pasce nielen vďaka technickým inováciám, ako hovoria apologéti kapitalizmu, ale aj vďaka celému radu sociálne represívnych opatrení, to znamená, že priemyselná revolúcia mala aj temnú stránku. A tá bola naozaj veľmi temná. A tieto opatrenia boli zamerané na neutralizáciu odvrátenej, tienistej stránky technického a hospodárskeho pokroku, najmä počas prvých 100 rokov. Čo to je?

Ten istý Balackij uvádza tieto opatrenia: likvidácia časti obyvateľstva prostredníctvom rozsiahleho používania trestu smrti v 18. a 19. storočí. Predovšetkým, dodal by som, vo Veľkej Británii, pretože vo Francúzsku, v Nemecku jednoducho neexistovali také kruté zákony ako vo Veľkej Británii v 18. storočí. Ďalšie. Eliminácia časti obyvateľstva prostredníctvom zvýšenej kriminality (najmä vo viktoriánskom Anglicku, dodávam). Urýchlené vymieranie, choroby, hlad, preľudnenie miest, vývoz odsúdených zločincov do Austrálie. Mimochodom, dodám, že spolu so zločincami sa vyvážali aj prostitútky, ktoré si odsúdení museli vziať. No a k tomu, čo povedal Balackij, treba dodať, že v kolóniách a polokolóniách Kapsystému bola železná päta ešte železnejšia. Hovoríme o vyhladzovaní celých etnických skupín, po ktorom nasledovala alkoholová a lekárska neutralizácia. Alebo známa narkománia Číňanov, Balackij na to veľmi dobre poukázal. Na tom, mimochodom, zarábala anglická kráľovská rodina v 19. storočí, ako aj aristokratické finančné rodiny spojené s Východoindickou spoločnosťou. Toto je to, čo Lyndon Larouche nazval “Dope incorporated” (Dope, Inc.). Tieto protispoločenské a protiľudské opatrenia umožnili kapsystému na dlhý čas oddialiť svoj úpadok, ale nič netrvá večne.,,