Peter Ponický Lošonci, reakcia na článok Michala Hausera v „Novom slove“ 14.02.2024 o Leninovom politickom diele a jeho neukončenosti.
Moja prvá mentálna reakcia po prečítaní názvu bola spomienka na Ježiša Nazaretského. Ten chodil po Judei s malou hŕstkou svojich priaznivcov (ako sa píše v Biblii, učeníkmi), jeho smrť si všimol málokto a prvá zmienka o jeho konaní sa objavuje až necelé storočie po jeho smrti a to sprostredkovane ako každý ľudský mýtus (rozprávka) skrze šuškandy a ľudskú tvorivosť prispôsobovania si zdieľaných hovorených príbehov. Už je to pomaly storočie od smrti Lenina a tak sa objavujú rozprávky, „lebo doba je zlá aj preto lebo sme nepočúvali spasiteľa“.
Autor v prvej časti, zrejme v presvedčení metodickosti svojho prístupu cituje sebe podobných intelektuálov (čo je zrejme prirodzené vychádzajúc z charakteru a vzdelania) aj keď jeho prahovou chybou je, že sa neobracia k intelektuálom krajiny/oblasti v ktorej došlo k udalostiam o ktorých píše, teda nepoužíva ani dobové ani lokálne zdroje (Nemec, Maďar ani Francúz nemali možnosť preskúmať všetky archiválie najmä z Ruska, podobne ako ja ich nemám a nebudem mať). Autor aj spomenutí „našepkávači“ vôbec neberú do úvahy dobovú realitu vojny, Nemeckej, Britskej a Americkej snahy o rozvrat Ruska a to z rovnakých dôvodov ako dnes (lebo tam je ešte čo ukradnúť aby sme sa mali dobre ako koloniálne krajiny vykrádajúce svoje úbohé kolónie). Praktiky, ktorú sa „Európania“ staroveku zrejme naučili v Egypte od vykrádačov hrobiek faraónov a ideový dedič starovekého Ríma, teda tzv. Západ preniesol do svojej genetickej výbavy a storočia sa mu to s úspechom darilo.
Autor má ale v jednom pravdu, že politický význam Októbrovej revolúcie sa rozpadom Sovietskeho zväzu nevyčerpal, lebo v polovici minulého storočia ho ako ideologickú zbraň, zodvihli z prachu zašpinenej cesty, ideologický predstavitelia absurdného elitárskeho liberalizmu, ktorý dnes nazývame progresivistický. Samozrejme preberanie bolo selektívne (čo sa im hodilo do krámu, ako hovoria bratia Česi). Čo to je čo si osvojili? Vládu menšiny nad väčšinou, nová revolučná morálka (ktorá s morálkou nemá nič spoločné), propaganda prerastená od počiatku do konca manipuláciou a účelovou lžou, spôsob získavania priaznivcov a budúcich ideologických a politických vodcov (napodiv v konfrontácii s faktami uvedenými v článku, rovnakými metódami ako to robili vládcovia aj pred spomínanými revolúciami v Paríži a Petrohrade).
Autor hore uvedeného príspevku v odstavci uvedenom názvom „Politici jako údržbáři třídního Státu“ sa odvoláva na článok Francúza M. Brie, Sedm důvodů, proč nepřenechat Lenina nepřátelům s odporúčaniami k súčasnej ľavici a dielu súčasného filozofa A. Badiou, ktorý konštatuje a kritizuje logický postup, že vládcovia ľudskej histórie používali rovnaký mechanizmus a nástroje vlády a politika je podľa toho len výkon údržby štátu a nazýva tento postup politikou konečnosti. Podľa Badioua existuje ešte politika nekonečnosti (asi nevie/nepozná význam slova a matematického významu operátora nekonečna/neurčitosti či fyzikálneho pojmu singularity). Nazýva Lenina politikom nekonečna (asi nezažil všadeprítomné heslá „so Sovietskym zväzom na večné časy“). Takúto politiku nekonečna pripomína v súvislosti s najrevolučnejšími prúdmi Francúzskej revolúcie ktoré neskôr pretransformovali do tzv. socialistickej, komunistickej a anarchistickej komunity, lež nie ako súčasť krvavo potlačenej Parížskej komúny. Prišiel mi na um aj pojem „nekonečnej/nekončiacej revolúcie“, viete si predstaviť nekončiaci chaos a možnosť takýto systém mať ako tzv. trvalo udržateľný, logický nezmysel však? Podľa Bodioua Leninove Aprílové tézy sú takouto koncepciou revolúcie v revolúcii (a-rozbitie starého štátneho aparátu, b-agrárny program, c-zlúčenie všetkých bánk, d-kontrola spoločenskej výroby a rozdeľovanie výrobkov, e-konštituovanie revolučnej internacionály). Ešte autor pripomína, že sa Lenin údajne riadil princípom univerzálnej rovnosti bez ohľadu na štátom udržiavanú triednu štruktúru.
Teraz mi dovoľte paralelu Leninových revolučných téz z apríla s dneškom a pokus o aplikáciu progresivistickej revolúcie v USA a EU:
1. Rozbitie starého štátneho aparátu, nesnaží sa americká USA administratíva a Európska komisia spolu s europarlamentom o rozloženie moci jednotlivých štátov únie (ako americkej tak aj európskej)?
2. Agrárna reforma/politika, neustále zdražovanie potravín (v USA aj EU) a pokus ovládnuť agro-sektor z úrovne centrálnych administratív a reakcia farmárov ako v EU aj USA?
3. Zlúčenie bánk, v dnešnej podobe ovládnutie tzv. Svetovej banky a finančného trhu veľmi malou skupinou oligarchov (spomeňte na rokovania v Davose už najmenej 40 rokov)?
4. Kontrola spoločenskej výroby a rozdeľovanie výrobkov, nie je prvým krokom k tejto ambícii tzv. zaručený príjem a masové nasadenie robotov a UI v produkcii produktov spoločenskej spotreby?
5. Konštituovanie revolučnej internacionály, spomeňte na G5/7 a ich koloniálnu koncepciu „zlatej miliardy“ (dnes už špekulujú aj o tom, že miliarda je veľa!)
Tak čo nepripomína tento výčet až mrazivo nástojčivo ony Leninove „Aprílové tézy“, ale pre inú revolúciu a s inými motívmi – likvidácie časti nevyvolenej ľudskej populácie?
Ideová Leninova predstava revolučnej internacionály, ako medzinárodnej organizácie na indoktrináciu más/proletariátu komunistickými aktivistami, ktorí majú formovať ich vedomie z jej vnútra a skrze publicitu zvonka ako sa spomína v Marxovom/Engelsovom Komunistickom manifeste. Len pripomínam za 30 rokov množstvo takýchto progresívnych agentov/aktivistov vyškolených v americkom Aspen inštitúte.
Citujem z článku na ktorý reagujem, „Leninova politika sa riadila princípom univerzálnej rovnosti bez ohľadu na existujúcu triednu štruktúru spoločnosti. Namiesto opakovania konečného súboru procedúr/postupov štátu“ v prospech spoločenských zmien, Lenin údajne „objavil nekonečnú perspektívu ďalšieho vývoja.“ V akom zmysle chápať uvedenú formuláciu?
Opäť preto citujem názov ďalšieho odstavca článku, “Revolúcia ako vynaliezanie nového“. Táto kratučká veta odporuje základnému princípu pozemskej vedy, ktorá je hľadaním princípov a vlastností v prírode/vesmíre. To ale neprekvapuje u človeka ktorí sa celý život venoval svojmu hľadaniu a pomste vo vzťahoch ľudí, teda v spoločenských procesoch, ktoré ale nemajú v tejto podstate nič spoločné s vedou odvodenou od pravidiel evolúcie, prírody, vesmíru. Prečo? Lebo si ich modelujú ľudia podľa svojich ideí a zámerov (to skutočne nemá nič spoločné s vedou).
Pokračujem voľne v citovaní sprostredkovaných zámerov V. I. Lenina: „Je potreba vymyslieť novú politickú formu“ – (republiku sovietov a vieme ako to dopadlo) – „namiesto kopírovania západných či východných politických systémov ktoré zostávajú v hraniciach štátov, sa otvoril nový horizont politického myslenia a konania.“ Len pripomínam, že to sú „vodcove“ konštatovania v čase nesmierne krutej porevolučnej občianskej vojny, ktorá podľa všetkého podnecovala ním podnecovanú a podľa jeho slov tak potrebnú tvorivosť, ale ako už dnes vieme tú vražednú. Autor cudne priznáva, že boli inšpirované orgánmi Parížskej komúny (vieme o krvavej podstate tejto časti tzv. Francúzskej revolúcie a vedel o nej aj Lenin).
Pokračujem v citácii: „V porevoluční době získalo novou dimenzi také ruské avantgardní umění. Nikde jinde se avantgardní projekty nezměnily v tak monumentální kolektivní umění jako v porevolučním Rusku.“ Tu pripomínam otázku jedného z poslancov v našom parlamente na predsedu vlády, „či sa nezopakuje pri príležitosti vyhlásenia Banskej Bystrice európskym mestom kultúry, situácia z rakúskeho Bad Ischlu (zaznamenaného televíziou ORF), teda verejného vyčíňania naháčov na pódiu a uliciach s odôvodnením, že sa jedná o novú progresívnu kultúru, kultúru novej doby. Premiér Fico veľmi správne v súlade s tisícročiami konštituovanou morálkou1 a v súlade s normálnou predstavou kultúry a kultúrnosti, že pokým on bude premiérom také niečo sa nestane.
Lenin prorokoval so svojim novým spoločenským poriadkom aj novú avantgardnú kultúru. Dnešní agenti/aktivisti po farebných revolúciách propagujú a vnucujú svoju farebnú degenerovanú amorálnu kultúru, dnes už zbavenú aj farebných odevov a farbenú sypaním púdru či rozlievaním farieb (podobným plytvaním ako degenerovaná starorímska kultúra v dobe jeho úpadku), napriek tomu sa nehanbia skrývať sa za ekologické heslá ktorým nepoznajúc podstatu prírody a jej zákonitostí nerozumejú a tak nemajú k tomu ani faktické ani morálne právo.
Spomínaný Badiou píše aj o inom rozmere politiky (v súvislosti s tým čo je v predchádzajúcom odstavci o kultúre), „politické myšlení a jednání může nabýt vlastností, které z něj učiní politické dílo. V dnešní situaci v ní objevíme podněty, které byly dříve neznámé. Lenin pochopitelně nemohl tušit, že levice sto let po jeho smrti bude opět svým způsobem na začátku a že se bude znovu učit politicky myslet a jednat. Leninova politika může zapůsobit jako katalyzátor současné levice“ ja dodávam čo zrejme zámerne nenapísal autor týchto viet, progresivistickej tzv. liberálnej ľavice.
Nakoniec odcitujem jeden z posledných odstavcov mnou komentovaného článku, aby si čitateľ toho môjho, bez môjho zásahu urobil obraz neradostnej budúcnosti liberálnej progresivistickej ľavice:
„A z čeho pochází nadčasovost Leninova politického díla? Jestliže jednou bude levice opět tak daleko, že se nespokojí s obecnými etickými prohlášeními (jako „chceme spravedlivou/férovou společnost“, apod.) a začne přemýšlet o reálných politických krocích, které jménem těchto ideálů povedou za hranice kapitalismu, dříve nebo později objeví Lenina. Nejde pouze o to, že levice konečně pozve Lenina „ke stolu“, kde jsou ti, kteří před námi hledali emancipované lidstvo“, jak píše Brie. V situaci, kdy se otevře možnost reálného přechodu k postkapitalistické společnosti, Lenin přestane být pouhým spolustolovníkem, který má podle Brieho zpytovat svědomí kvůli tomu, že omezil svobodu jinak smýšlejících (Luxemburgová). Tehdy v Leninovi spatříme především politika, který musel čelit problémům, které se dotýkaly samotného bytí či nebytí revoluce, a jimž dost možná budeme čelit i my.“
1 Emanuel Rádl, český prvorepublikový filozof napísal, „Morálním světem nazývám zákony morální, jejichž příkladem jsou: láska (caritas), věrnost, loajálnost, přátelství, důvěra, čestnost, pravda, spravedlnost, bohabojnost aj. aj.“
Celá debata | RSS tejto debaty